Zlaté a strieborné poklady
Najčastejšie sa vo vrakoch nachádzajú zlaté a strieborné mince, ktoré boli prepravované ako platidlo alebo daňové odvody. Napríklad slávny vrak Nuestra Señora de Atocha, španielskej galeóny potopenej v roku 1622 pri Floride, vydal tisíce mincí z mincovní v Novom svete – najmä z Peru a Mexika. Tieto mince, často označované ako „cob coins", boli ručne razené a majú nepravidelný tvar, čo z nich robí jedinečné zberateľské kúsky.
Cob mince z vrakov lodí
Cob mince boli prvými oficiálnymi mincami razenými v španielskych kolóniách v Amerike, počnúc rokom 1536 v mincovni v Mexico City. Vyrábali sa ručne tak, že sa z konca strieborného alebo zlatého prútu odrezal kus kovu (tzv. planchet), ktorý sa potom ručne razil medzi dvoma razidlami. Výsledkom boli nepravidelné, často asymetrické mince, ktoré však mali presnú hmotnosť a rýdzosť.
Tieto mince boli bežne prepravované loďami z Nového sveta do Španielska. Mnohé z nich skončili na dne oceánu kvôli pirátom, búrkam alebo navigačným chybám. Slávne vraky ako Nuestra Señora de Atocha, Treasure Fleet alebo San José obsahovali tisíce týchto mincí. Niektoré z týchto vrakov boli objavené až v 20. storočí a priniesli obrovské poklady, vrátane „klastrov" mincí zlepených koróziou a morskými usadeninami.
Najčastejšie nálezy cob mincí pochádzajú z oblastí:
• Pobrežie Floridy (USA) – najmä oblasť tzv. Treasure Coast, kde stroskotala flotila z roku 1715.
• Karibik – Bahamy, Kuba, Dominikánska republika.
• Kolumbia – vrak San José pri pobreží Cartageny.
• Mexický záliv – vrátane vraku Atocha pri Key Weste.
• Pobrežie Panamy a Peru – kde boli aktívne koloniálne mincovne.
Najznámejšie vraky a ich poklady
Nuestra Señora de Atocha
Španielska galeóna sa potopila v roku 1622 pri pobreží Floridy počas hurikánu. Bola súčasťou flotily, ktorá prevážala obrovské množstvo pokladov z Nového sveta – strieborné a zlaté cob mince, drahokamy, zbrane a ďalšie cennosti určené pre španielsku korunu. Vrak bol objavený až v 20. storočí legendárnym hľadačom pokladov Melom Fisherom po dlhom a náročnom pátraní. Poklad z Atochy patrí k najväčším a najcennejším nálezom v histórii podmorskej archeológie.
Whydah Gally
Britskú otrokársku loď v roku 1717 zajal slávny pirát Samuel „Black Sam" Bellamy a premenil ju na svoju vlajkovú loď. Krátko po tom, čo sa pripojila k pirátskej flotile, stroskotala počas silnej búrky pri pobreží Cape Cod v Massachusetts. Na palube sa nachádzal obrovský poklad – strieborné a zlaté cob mince, šperky, zbrane a ďalšie cennosti z predchádzajúcich nájazdov. Vrak bol objavený v roku 1984 a stal sa prvým overeným pirátskym vrakom s nájdeným pokladom. Nálezy z Whydah Gally poskytli jedinečný pohľad do života pirátov a sú dnes vystavené v múzeu Whydah Pirate Museum v Provincetowne.
San José
Španielska galeóna, ktorá sa potopila v roku 1708 počas námornej bitky s britským loďstvom pri pobreží dnešnej Kolumbie neďaleko Cartageny. Loď bola súčasťou tzv. Flotily pokladov a prevážala obrovské množstvo zlata, striebra, drahokamov a cob mincí z Južnej Ameriky do Španielska. Keď bola zasiahnutá výbuchom, potopila sa aj s viac ako 600 členmi posádky a nákladom, ktorého hodnota sa dnes odhaduje na viac ako 17 miliárd dolárov. Vrak bol znovuobjavený v roku 2015 a je považovaný za jeden z najcennejších námorných pokladov v histórii. Jeho vlastníctvo je predmetom právnych sporov medzi Kolumbiou, Španielskom a ďalšími stranami.
Ako sa čistia mince nájdené vo vrakoch?
Mince z morského dna bývajú často pokryté koróziou, mušľami alebo sedimentmi. Ich reštaurovanie je náročný proces, ktorý si vyžaduje odborné znalosti a trpezlivosť. Používajú sa metódy ako elektrolytické čistenie, mikroskopická mechanická očista alebo chemické kúpele. Cieľom je zachovať čo najviac pôvodného materiálu a zároveň odhaliť detaily razby.
Komu mince vlastne patria?
Otázka vlastníctva pokladov z vrakov lodí je zložitá a často vedie k dlhým právnym sporom. Základná dilema znie: komu patrí poklad nájdený na dne mora? Možností je niekoľko – môže si ho nárokovať:
• štát, ktorý loď pôvodne vlastnil (napr. Španielsko pri koloniálnych galeónach),
• krajina, v ktorej teritoriálnych vodách bol vrak nájdený (napr. Kolumbia pri vraku San José),
• alebo nálezca, ak ide o medzinárodné vody a nie je uplatnený iný právny nárok.
Príkladom je slávny prípad galeóny San José, ktorej vrak bol nájdený pri pobreží Kolumbie. O poklad v hodnote miliárd dolárov sa sporili Kolumbia, Španielsko aj súkromná americká spoločnosť, ktorá vrak lokalizovala. Kolumbia si nakoniec nárokovala 95 % hodnoty nálezu a súdy jej postoj podporili.
Dnes mnoho štátov chráni podmorské kultúrne dedičstvo zákonmi a medzinárodnými dohodami, ako je napríklad UNESCO Dohovor o ochrane podvodného kultúrneho dedičstva z roku 2001. Ten podporuje spoluprácu s archeológmi a zakazuje komerčné využívanie vrakov, aby sa zabránilo rabovaniu a nelegálnemu obchodu s historickými artefaktmi.
Viac než len mince
Mince z vrakov nie sú len cenné – sú aj časovými kapsulami. Pomáhajú datovať vraky, rekonštruovať obchodné vzťahy a potvrdzovať historické udalosti. Každá z nich je svedkom dávnej cesty, ktorá skončila na dne oceánu.
