Na začiatku bola myšlienka
Ako už bolo napísané v úvode, otcom razby svätováclavských dukátov bol Alois Rašín. Ten roku 1922, po opätovnom uvedení do funkcie, presadzoval vydanie československých dukátov, tradičných českých zlatých mincí, razených na českom území od dynastie luxemburskej až po habsbursko-lotrinskú.
Ak sa pýtate, prečo Rašín presadzoval razbu dukátov, tak vysvetlenie je nasledovné. Rašín, ako osoba veľmi šetrná, veril, že zlato a zlatá mena sú hlavnou zárukou stálosti a stability menovej jednotky. Zároveň sa domnieval, že sa zlaté meny (v nástupníckych štátoch Rakúsko-Uhorska) podarí v nejakej forme do budúcna obnoviť.
Vydané svätováclavské dukáty mali slúžiť ľuďom ako výhodné uloženie úspor a bezpečný spôsob ochrany majetku. Čerešničkou na torte potom už bolo, že sa malo jednať o pamätné mince, ktoré symbolizovali národnú hrdosť.
Technické parametre dukátov
Parametre československých dukátov boli navrhnuté podľa posledných rakúskych a uhorských dukátov Františka Jozefa I., ktoré boli razené v Hlavnom mincovnom úrade vo Viedni a Uhorskej kráľovskej mincovni v Kremnici.
Hodnotová a hmotnostná skladba posledných rakúskych dukátov (jednodukát a štvordukát) bola upravená na jednodukát a dvojdukát. Neskôr pribudol ešte päťdukát a desaťdukát.
Minister financií Alois Rašín bol projektom svätováclavských dukátov natoľko zaujatý, že sa mu venoval aj na smrteľnej posteli, po atentáte, ktorý na neho bol spáchaný v januári 1923.
Dizajn dukátov
Autormi víťazného návrhu boli dvaja významní československí umelci. Maliar Jaroslav Benda a sochár Otakar Španiel.
Ich návrh bol vybraný vo verejnej súťaži, ktorú organizovalo ministerstvo financií. Lícová strana zobrazuje postavu svätého Václava v drôtenej košeli a plášti, opásaného mečom. V jednej ruke drží vlajúcu koruhvu a v druhej štít. Rubová strana obsahuje malý štátny znak s nápisom ,,REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ".
Razba dukátov prebiehala nielen na tzv. štátny účet (objednávku štátu), ale aj na tzv. súkromný účet, keď si právnické aj fyzické osoby dodali do mincovne vlastné zlato. Najväčším zadávateľom výroby dukátov na súkromný účet bol zlatodôl Roudný na Vlašimsku.
Prvé vydané dukáty
Československé dukáty, nazývané po sv. Václavovi, svätováclavské, boli prvýkrát vydané v októbri roku 1923 k 5. výročiu vzniku Československa. Razené boli v mincovni v Kremnici.
Ako prvé boli vydané jubilejné jednodukáty, na ktorých bolo dátum vzniku republiky 28. októbra a číslo na lícnej strane. Potom nasledovali dvojdukáty s letopočtom 1923 a nakoniec obyčajné jednodukáty.
Jednodukáty boli razené až do roku 1939. V roku 1929 bola razba dvojdukátov obnovená a boli zavedené ešte dve nové hodnoty: päťdukát a desaťdukát. Tie boli razené až do roku 1938, avšak v odlišnom výtvarnom spracovaní než jednodukáty a dvojdukáty.
Počas vojny dukáty razené neboli, k ich razbe sa štát vrátil iba raz, a to v roku 1951. Potom ich razba ustala. Posledné, tzv. karlovské, dukáty boli vydané v rokoch 1978 – 1982.
Svätováclavský dukát ide do aukcie!
Aukcia je plánovaná na piatok 25. apríla 2025. Vedľa ďalších významných numizmatických skvostov sa bude dražiť už spomínaný vzácny svätováclavský dukát z roku 1939, ktorý bol súčasťou československého zlatého pokladu a pýši sa certifikátom ČNB. Vyvolávacia cena je 5 miliónov korún.
Dnes, keď si čítate tento článok, je už známa konečná predajná cena, tak neváhajte a pozrite sa, za koľko sa nakoniec vzácny kúsok vydražil!
