Kedy to začalo?
Príbeh tuzexových poukážok sa začal písať v roku 1957, avšak pred nimi už existovali poukážky zvané Darex, ktoré vznikli v roku 1949. Tlač poukážok prebiehala najskôr v Štátnej tlačiarni cenín v Prahe, od 90. rokov potom v tlačiarni cenných papierov NDR v Lipsku.
Tuzex
Tuzex bol podnikom zahraničného obchodu, ktorý vznikol v júni 1957 a jeho pobočky boli zriaďované za účelom vytvárať devízové rezervy pre československú ekonomiku. Bol teda skvelým nástrojom, vďaka ktorému štát odčerpával devízové prostriedky, a to buď priamym inkasom cudzích mien alebo predajom tovaru za odberné poukážky či tuzexové koruny, pre ktoré sa vžil názov bony.
Tuzex bol prvotne určený hlavne pre klientelu pozostávajúcu zo zahraničných turistov a minoritnej časti československého obyvateľstva, ktorá mala prístup k cudzím menám. Takými ľuďmi boli občania pracujúci v zahraničí, na zastupiteľských úradoch, niektorí umelci či osoby majúce príbuzných v zahraničí. Pre nich platila povinnosť smeny, kedy im Živnostenská banka po prepočte podľa kurzového lístka vydala bony, za ktoré potom mohli urobiť nákup v Tuzexe.
V Tuzexe bolo možné dostať tovar, ktorý nebol bežne dostupný na našich pultoch, jednalo sa hlavne o tovar západnej proveniencie, po ktorom bol v socialistickom Československu doslova hlad. Medzi takýto tovar patrilo napríklad oblečenie, topánky, farebné televízie, videoprehrávače, videokazety, angloamerická hudba a iné.
Podnik sa tak stal symbolom luxusu, exkluzivity a nedostatkového tovaru, ktorý túžili vlastniť nielen vyvolení. Cesta k nemu však pre človeka nedisponujúceho devízami nebola jednoduchá, získať bony bolo možné len na čiernom trhu. Čierny trh doslova umožnil prístup do Tuzexu širokým masám, ktoré sa postupom času stali najväčšou zákazníckou skupinou podniku.
Veksláci
Prostredníci, ktorí pri snahe bežných občanov zohnať inak nedostupný tovar či cudzie meny boli tzv. veksláci. Tí skupovali valuty najčastejšie od zahraničných turistov, ktorým za ne ponúkali československé koruny, a to podľa kurzu, ktorý bol násobne vyšší ako ten oficiálny. Získané valuty následne menili cez bankové inštitúcie na poukážky, ktoré potom ponúkali na predaj svojim spoluobčanom. Oficiálne mala jedna tuzexová koruna nominálnu hodnotu dvoch československých korún, avšak na čiernom trhu sa kurz pohyboval v rozmedzí od štyroch do šiestich československých korún za jednu tuzexovú korunu.
Ich ďalším zdrojom bol nákup poukážok priamo od ľudí, ktorí k nim mali prístup či predaj valút.
Za zaujímavú možno určite označiť aj hierarchickú štruktúru v týchto organizovaných skupinách. V pomyselnej pyramíde boli najnižšie postavení pouliční priekupníci, ktorých vekslácky žargón nazýval „nohy", pretože tzv. šliapali chodník alebo „komáre“, a to kvôli ich dotieravosti. Títo ľudia predávali bony najčastejšie práve pred pobočkami Tuzexu. Naopak najvyššie postavené osobnosti veksláckeho sveta (tzv. skupky) sa na uliciach neobjavovali, svoje obchody riadili poväčšine z tepla hotelových lobby a cez svojich prostredníkov dodávali potrebný kapitál na ulicu. Na vrchole pyramídy potom stál menší počet skutočne mocných ľudí.
Vekslákom sa človek mohol stať buď na plný úväzok alebo si touto činnosťou privyrobiť. Najbližšie k tomu stať sa vekslákom mali ľudia prichádzajúci do kontaktu s ľuďmi zo zahraničia.
To, že sa obchodná činnosť týchto ľudí nezameriavala iba na obchod s poukážkami a zahraničnými menami je viac ako známe, medzi ďalšie výnosné transakcie patril obchod so starožitnosťami či digitálnym tovarom. Menej známou skutočnosťou spojenou s fenoménom Tuzex, aj keď nepriamo, sú tzv. tuzexové dievčatá. Išlo o formu kriminality, kedy dievčatá – spoločníčky vyhľadávali spoločnosť zahraničnej klientely, prevažne mužov, od ktorých za svoje služby inkasovali valuty. Vďaka tomu sa mohli obklopiť vecami, ktoré boli pre väčšinu dievčat v Československu nedostupné, poprípade tým mali šancu na výhodný sobáš a následnú emigráciu z vlasti.
Aj to zlé je na niečo dobré
Napriek tomu, že obchodovanie s tuzexovými poukážkami bolo nelegálne, štát túto skutočnosť čiastočne toleroval. Hlavným dôvodom bolo, že vďaka nemu sa rozširoval prístup do týchto obchodov, dochádzalo ku konzumnému uspokojovaniu obyvateľstva a čiastočnému znižovaniu napätia v spoločnosti.
Rovnako veksláci boli do istej miery „trpení“, pretože znamenali zdroj valút pre štátnu pokladnicu. Valút, ktoré do pokladne plynuli zo smeny za tuzexové poukážky. A tak hoci v médiách bol čierny trh predstavovaný v negatívnom svetle, prakticky proti nemu nič zásadné vykonané nebolo.
Zlatá replika bonu v kolekcii Zlaté československé bankovky
Odberné, čiže tuzexové poukážky boli vo svojom období prostriedkom, vďaka ktorému sa československý občan mohol dostať k mnohokrát vysnívanému tovaru. Národná Pokladnica si je vedomá historického odkazu tohto druhu platidla, a preto ho zaradila do svojej úspešnej kolekcie Zlaté československé bankovky, v ktorej nájdete repliky našich najvýznamnejších československých bankoviek z rýdzeho zlata 999/1000.
Pre viac informácií o kolekcii Zlaté československé bankovky navštívte: ZLATÉ ČESKOSLOVENSKÉ BANKOVKY
