🎄   Pri objednávke do 11. 12. 2024 garantujeme doručenie do Vianoc!   🎄

Popredný európsky predajca mincí a medailí

Prihlásiť sa

Môj účet:

0850 606 009
Váš nákupný košík je prázdny

Ak máte záľubu v numizmatike, možno si spomeniete na nedávno emitovanú britskú bankovku, ktorá oslavuje matematika a počítačového priekopníka Alana Turinga. Tomu sa podarilo s ďalšími tromi vedcami dešifrovať nacistický tajný kód Enigma. Teraz má pamätná bankovka aj svoju mincovú alternatívu – pamätnú mincu z 5 uncí rýdzeho striebra. Strieborná minca oslavuje štyroch matematikov, ktorí pred 80 rokmi prelomili tajný kód Enigma. Svojim úsilím sa zaslúžili až o niekoľkoročné skrátenie vojny, čím veľmi pravdepodobne zachránili desiatky miliónov životov. Vďaka práci týchto štyroch mužov a ďalších geniálnych mozgov sa totiž Britom podarilo ochrániť svoje zásobovacie konvoje a odolať nacistickému tlaku až do záchrannej misie v Normandii.

Prelomenie nacistických šifier zachránilo milióny ľudských životov

Šifrovací stroj Enigma

Tajný kód Enigma bol používaný k šifrovaniu komunikácie nacistického Wehrmachtu a Luftwaffe. Práve vďaka prelomeniu Enigmy sa darilo dešifrovať nemeckú komunikáciu, čo výrazne prispelo k definitívnej porážke nacistického Nemecka a koncu druhej svetovej vojny. Ak by kód Enigmy nebol prelomený, odhaduje sa, že by vojnový konflikt mohol trvať ďalšie 2 – 3 roky a ďalších 14 – 21 miliónov ľudí by mohlo prísť o svoje životy.

Ako Enigma fungovala

Šifrovací stroj Enigma vyvinul v dvadsiatych rokoch 20. storočia nemecký elektromechanik Arthur Scherbius. Zariadenie, podobné písaciemu stroju, bolo určené k šifrovaniu a dešifrovaniu textov.

Šifrovacie zariadenie disponovalo klasickou klávesnicou a doskou, na ktorej sa rozsvietili jednotlivé písmena. Za dosku boli vložené rotory: existovalo viac typov a boli používané podľa toho, o akú verziu prístroja šlo. Jeden alebo viac rotorov sa po každom stlačení písmena otočilo krokovým mechanizmom. Ak užívateľ dvakrát za sebou stlačil rovnaký kláves, nastavenie stroja sa zmenilo a vo výsledku napísal odlišné písmeno. Pomocou dosky s konektormi bolo navyše možné prehadzovať písmená na klávesnici, čo rozlúštenie tajných informácií ešte viac komplikovalo. 

Mechanizmus skvelo fungoval za predpokladu, že obe strany presne poznali nastavenie stroja. Enigma bola využívaná nielen Nemcami, ale po celom svete, keď bola využívaná spoločnosťami, ktoré si potrebovali chrániť napríklad obchodné tajomstvo.

Zrada za úplatok na darčeky pre milenky

Keď začalo v Európe gradovať pred vojnou napätie, armáda sa rozhodla Enigmu využiť. Nemci mechanizmus šifrovania zdokonalili a považovali ho za neprelomiteľný. Každá armádna jednotka využívala trochu iný systém, aby zvýšila zabezpečenie tajných správ. Spojenci sa však o využívaní Enigmy čoskoro dozvedeli. Tajomstvo vyzradil Hans-Thilo Schmidt, zamestnanec nemeckého ministerstva obrany, ktorý informáciu o Enigme predal Francúzom výmenou za tučný úplatok, za ktorý si mohol vydržovať početný arzenál mileniek.

Od roku 1929 disponovali Enigmou tiež Poliaci. Tím kryptológov v čele s matematikom Mariánom Rejewským ju potom pomocou získaného francúzskeho manuálu prelomil a až do roku 1938 bol schopný nemecké správy dešifrovať. Nemci však neskôr zmenili nastavenie a Spojenci boli opäť v koncoch.

Sila tkvie v spolupráci

Na pokorení Enigmy sa tvrdo pracovalo aj v Británii. Vznikla vládna škola pre kódy a šifry (Government Code and Cipher School), ktorá sa v auguste roku 1939 nasťahovala do Bletchley Parku. Rozsiahle viktoriánske panstvo sa začalo plniť nadanými mozgami, najatými britskou vládou. Zaujímavosťou je, že medzi tamojšími zamestnancami by ste našli aj Iana Fleminga, autora slavnych Bondoviek. Britom sa síce staršie systémy Enigmy rozlúštiť podarilo, ale k výraznejším úspechom to nestačilo. K víťazstvu potrebovali poľských kolegov. Nadviazaním spolupráce bol vtedy poverený hlavný britský kryptológ Alan Turing. Matematik a zakladateľ informatiky sa teda vydal za Poliakmi do Francúzska a s ich pomocou zostrojil zariadenie odvodené od poľských „bômb“ (niekoľko vzájomne prepojených Enigma zariadení). To sa potom stalo prvým veľkým krokom k prelomeniu súčasnej Enigmy.

Rabovanie nepriateľských ponoriek prinieslo úspech

Ďalší významný posun prinieslo zabavenie rotorov z Enigmy, ktoré boli zabavené pri pokorení nepriateľskej ponorky U-33 vo februári 1940. V apríli toho roku sa Britom podarilo získať z iného zabaveného plavidla šifrovacie tabuľky a mohli tak konečne rozlúštiť aktuálne správy, ktoré si nepriateľské námorníctvo posielalo.

Ďalší míľnik v prelomení kódu nasledoval v roku 1941 pri operácii Claymore na nórskom súostroví Lofoty. Špeciálnym jednotkám sa vtedy podarilo zaujať jednu z protivníkových lodí a na jej palube našli dôležité dokumenty s nastavením Enigmy. Povzbudení týmto úspechom sa Briti v nasledujúcich mesiacoch sústreďovali na získavanie informácií zo zajatých plavidiel. Do roku 1942 sa vďaka týmto úspechom celkom dobre darilo správy dešifrovať. Zlom avšak nastal vo februári, keď Nemci zaobstarali nemeckej Enigme štvrtý rotor.

Návrat k lepším dešifrovacím časom priniesol až október, keď sa Spojencom podarilo v Stredomorí zajať ponorku U-559. Námorníci vtedy vnikli do silne poškodeného nemeckého plavidla a vyniesli z neho časť dokumentov. Časť posádky sa potom do ponorky vrátila, ale vynoriť sa jej už nepodarilo. Vďaka jej obeti sa však kryptológom v nasledujúcich týždňoch podarilo nepriateľskú komunikáciu znovu dešifrovať.

Začiatok konca vojny

V roku 1944 začali Nemci o nedotknuteľnosti svojich šifrovacích strojov pochybovať a nastavenie skomplikovali. Briti v Bletchley však v tej dobe disponovali tak sofistikovaným čítacím zariadením, že dokázali správy o pohybe nepriateľského loďstva dešifrovať v podstate okamžite.

Aj vďaka tomu mohli Spojenci 6. júna 1944 zahájiť vylodenie v Normandii, ktoré znamenalo začiatok konca druhej svetovej vojny. 

Pamätná minca z 5 uncí rýdzeho striebra a vlastnou tajnou šifrou

Strieborná minca Enigma

Minca, vyrazená do päť uncí rýdzeho striebra 999/1000 v kvalite Proof, má jedinečný dizajn „break the code“, ktorý umožňuje odhaliť tajnú správu ukrytú v jadre mince.

Averz mince vyobrazuje vedcov, ktorí prispeli k prelomeniu kódu. Boli to títo štyria muži: Marian Rejewski, ktorý odvodil schému zapojenia kabeláže vo vnútri troch rotujúcich kolies, Jerzy Rozycki, ktorý vynašiel metódu „hodín“, Henryk Zygalski, ktorý navrhol „dierované štítky“, známe tiež ako „Zygalski sheets“. Bolo to ručné zariadenie pre nájdenie nastavenia Enigmy. Posledným mužom je Alan Turing, ktorého podiel práce už sme Vám vyššie popísali. Za ich portrétmi vidíme symbolický dizajn zachytávajúci prácu, s ktorou prelomili kód. Preslávená Enigma so štyrmi rotormi je vyobrazená v dolnom poli mince.

Dizajn reverzu je navrhnutý tak, aby spájal prvky rotora Enigmy a rotora zo stroja Bombe. Táto kombinácia totiž pripomína prácu poľských matematikov a tiež Turingovo dielo. Na dizajne je šípka, ktorá keď ukazuje na jediné leštené písmeno na vonkajšiu časť ciferníka, umožňuje zákazníkom odhaliť tajnú správu.

Viac informácií o unikátnej minci Enigma najdete tu.

Spoločnosti skupiny Samlerhuset BV

Upraviť nastavenie súborov cookie môžete kliknutím na tento odkaz.