Príbeh denára
Pred mnohými storočiami, v 10. storočí n. l., za vlády kniežaťa Boleslava I. sa na českom území začali raziť prvé strieborné mince. Boli to strieborné mince s priemerom 20 mm a hmotnosťou viac ako 1 gram, ktorých názov denár bol odvodený od starej rímskej mince „denarius" (latinsky dena znamená desať). Razili sa zo striebra o rýdzosti 800-950/1000, teda boli veľmi kvalitné.
Vzorom pre razbu prvých českých mincí boli mince z Řezna, a to vďaka obchodu, ktorý medzi územiami v tom čase prebiehal. Prvé denáre boli razené z tzv. karolínskej libry, ktorá vážila 408 gramov, a z ktorej bolo vyrazených 240 denárov s váhou približne 1,4 gramov. Išlo o denáre tzv. veľkého strižku, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi vzácne a na aukciách zriedka videné.
Primárnym účelom denára nebolo najprv slúžiť potrebám bežných ľudí, ale obchodovaniu so zahraničím, najčastejšie s Bavorskom a Poľskom.
Postupom času sa minca rozšírila z Čiech na Moravu, čo znamenalo určitý míľnik v delení mince na Český a Moravský denár.
Arabský cestovateľ Ibráhim ibn Ja'kúb, ktorý cestoval v tom čase po českých krajinách, priniesol do dnešných dní písomné svedectvo o tom, čo bolo možné v jeho dobe za denár kúpiť. Za jeden denár (kirát) bolo možné kúpiť desať sliepok alebo toľko pšenice, že mala človeku vystačiť na jeden mesiac.
Postupom doby, zhruba v polovici jedenásteho storočia, nebola situácia v českých krajinách práve ekonomicky ružová. Výrazne sa znížil obchod so zahraničím, čo vyústilo v potrebu posilniť vnútorný trh a dostať do obehu viac peňazí. To však malo za následok devalváciu denára. Všetko nakoniec vyeskalovalo do prvej menovej reformy na českom území.
Pri jej zrode stál knieža Břetislav I. okolo roku 1050 a spočívala v zavedení menších typov denárov s priemerom 16 mm a hmotnosťou 1 gram (denármi tzv. malého strižku). Zavedená bola aj nová menová jednotka – hrivna, ktorá vážila približne 210 gramov a jedna hrivna sa rovnala dvom stovkám denárov.
Menová reforma čiastočne krajine pomohla, avšak ani Břetislavovi nasledovníci si neodpustili postupné znižovanie drahého kovu v minci, čím klamali svojich poddaných. Tieto nekalé praktiky postupne vyústili do zhoršovania hospodárskeho života v krajine. Obchodníci odmietali nekvalitné mince prijímať a situácia vyžadovala razantné kroky. Tým potrebným krokom malo byť razenie novej mince.
Zrod brakteátov
V trinástom storočí vznikali nové mestá a rozvíjal sa obchod. Z presláveného denára sa vďaka zhoršovaniu kvality stala len chudobná minca. Panovníkom vtedajšej doby bol knieža Přemysl Otakar I., ktorého história pozná nielen vďaka Zlatej bule sicílskej, ale aj vďaka tomu, že zaviedol novú mincu. Tou sa stal brakteát (dlhú dobu nazývaný v prameňoch denár). Raziť sa začal asi okolo roku 1210 a oproti denáru išlo o oveľa jednoduchšiu, jednostrannú mincu, zle falšovateľnú.
Predlohou českého brakteátu boli brakteáty razené v Míšni. Ich veľkou výhodou bolo, že ich bolo možné raziť niekoľko naraz jediným úderom kladiva.
Prvé brakteáty mali rovnako ako tie miešanské priemer okolo 40 mm a vážili 1 gram. Na českých brakteátoch sa väčšinou objavoval motív korunovaného kráľa a hovorilo sa im tzv. veľké brakteáty.
Zlom nastal za vlády Přemysla Otakara II., keď tzv. veľké brakteáty boli nahradené strednými, ktoré mali priemer 30 mm a malými s priemerom 20 mm. Oproti denárom na sebe neniesli meno panovníka a označenie mincovne, čím si zaslúžili označenie „nemej mince".
Popri motíve panovníka sa na minciach začal objavovať aj motív dvojchvostého leva, ako nového štátneho znaku.
Brakteátová doba trvala asi sto rokov. Dôvodov prečo sa mince prestali raziť je niekoľko. Najzásadnejšia určite bola smrť Přemysla Otakara II. na Moravskom poli, kedy skončilo obdobie stability na českom území. Navyše vďaka stálemu zmenšovaniu strácala minca na hodnote a v pláne bola ďalšia menová reforma.