Náboženstvo a rituály
Významnú úlohu v živote Mayov hralo náboženstvo a uctievanie božstiev. Svoje božstvá uctievali prostredníctvom obradov a rituálov, pre ktoré kňazi podľa náboženského kalendára určili vhodný dátum. Počas rituálov museli byť kňazmi dodržiavané pravidlá, ktoré zahŕňali sexuálnu zdržanlivosť, zákaz konzumácie mäsa či chilli papričiek.
Počas obradu dochádzalo aj k prinášaniu obetí bohom. Najčastejšie išlo o potraviny, zvieratá či rôzne cennosti. Výnimkou však nebola ani ľudská krv, pretože Mayovia, rovnako ako Aztékovia, verili, že bohov najlepšie uspokoja krvou. A tak neváhali na oltár obetí prinášať časti svojich tiel či rovno celej ľudskej bytosti. Tento zvyk prišiel pravdepodobne až s príchodom Toltékov, ktorí tento spôsob uctievania praktizovali.
Ako už bolo spomenuté, pre Mayov bolo veľmi dôležité náboženstvo. Za stvoriteľa ich sveta bol považovaný boh Itzamná. Ústredným bohom bol boh dažďa - Chac, pretože dážď bol pre Mayov veľmi dôležitý, keďže na ňom záviselo poľnohospodárstvo. Chac býva zobrazovaný ako bytosť s dlhým nosom a dvoma skrútenými tesákmi, ktoré mu vyčnievajú z úst. V neskoršom období patril k najviac uctievaným boh Kukulkán, ktorý mal podobu opereného hada a podľa legendy naučil Toltékov pestovať kukuricu. Mayovia verili, že práve Kukulkán potrebuje k svojej spokojnosti ľudské obete.
Mayské staviteľstvo
Mayovia boli vynikajúci stavitelia. Ich mestá sa stavali podľa vopred pripraveného plánu a každá stavba mala dopredu pripravené miesto. Vo svojich plánoch vychádzali z astronomických a náboženských znalostí. Mayské mesto bolo rozdelené na severnú a južnú stranu. Severná zóna symbolizovala nebeskú sféru, kde sa stavali chrámy a hrobky. Juh reprezentoval pozemskú sféru, kde sa stavali obytné domy a paláce.
K najtypickejším mayským stavbám bezpochyby patrí stupňovitá pyramída, pričom počet stupňov má symbolický význam - zodpovedá počtu nebeských sfér mexickej mytológie. Stupne sú prepojené schodiskami, ktoré pomyselne spájajú svet ľudí so svetom bohov.
Mayské znalosti
Jedným z najdôležitejších poznatkov, ktorý pravdepodobne prevzali už od Olmékov, bolo hieroglyfické písmo. Mayovia ho v priebehu času ďalej rozpracovali a zdokonalili. Používali ho predovšetkým na zaznamenávanie astronomických poznatkov a náboženských udalostí a obradov.
Hieroglyfy boli tesané na pamätné dosky, múry chrámu či obetné oltáre. Zapisované boli hlave vojnové úspechy a skutky bohov.
Ďalším významným výtvorom spojeným s Maymi je kalendár. Mayovia vymysleli dva typy kalendára. Prvý kalendár mal 260 dní a využíval sa hlavne na stanovenie náboženských obradov. Druhý kalendár mal už 365 dní a vďaka nemu Mayovia vedeli, kedy majú zasiať či zožať úrodu.
Okrem znalostí hieroglyfického písma, vynájdenia prepracovaného kalendára, vynikali Mayovia aj v oblasti astronómie. Svoje výpočty a znalosti zaznamenali do knihy, ktorá je známa ako Drážďanský kódex.
Dodnes budí úžas to, že už starovekí Mayovia dokázali určiť minulé i budúce zatmenie slnka, poznali dráhy mesiaca a ostatných planét.
Minca rovnako večná ako mayská civilizácia
Mayská civilizácia nás udivuje a ovplyvňuje aj po 40 storočiach. Mnohé mayské znalosti sú aktuálne aj dnes.
Národná Pokladnica vzdáva hold tejto kultúre prostredníctvom mince vyrazenej do 3 uncí rýdzeho striebra 999/1000, v obľúbenej mincovej kvalite Antique finish. Minca je navyše parciálne zušľachtená rýdzim zlatom 999/1000 a výnimočnosť jej pridáva nízka limitácia.
Pre viac informácií o minci navštívte: STRIEBORNÁ MINCA MAYSKÁ CIVILIZÁCIA
