Kto však bol onen Otec vlasti? V školách sa o ňom učí už dlhé generácie. Vieme o ňom, že bol z rodu Luxemburgovcov a značnú časť svojho detstva prežil u svojho strýka na francúzskom dvore. Bol štyrikrát ženatý a jeho posledná manželka, Eliška Pomoranská, údajne dokázala lámať meče. V učebniciach sa ďalej píše, že bol vynikajúci diplomat a bol prvým českým kráľom, ktorý sa stal aj rímskym cisárom. V mysliach českého národa zároveň vyniká ako zakladateľ Chrámu sv. Víta, Karlovho mostu, Karlovej univerzity či Nového mesta pražského.
Poďme sa však teraz na Karolov život pozrieť hlbšie a spoznajme jedinečného človeka, ktorý ovplyvnil chod európskych dejín, a tým pádom aj nás samotných.
Detstvo
Karol IV. uzrel svetlo sveta 14. mája roku 1316 ako prvorodený syn páru z veľmi silných a významných dynastií. Matkou bola Eliška Přemyslovna zo starobylého českého rodu Přemyslovcov a otcom nebol nikto iný ako udatný rytier Ján Luxemburský z rodu Luxemburgovcov, v Čechách známy ako „kráľ cudzinec". Málo známou skutočnosťou je, že v žilách Karolovi prúdila nielen krv dvoch spomínaných rodov, ale aj krv burgundská a habsburská.
Pôvodne bol Karol pokrstený ako Václav. Dostal meno po najvýznamnejšom přemyslovskom predstaviteľovi sv. Václavovi. Až neskôr, počas birmovania vo Francúzsku, prijal meno svojho strýka a krstného otca Karola IV. Pekného.
O mieste Karolovho narodenia sa dodnes vedú diskusie a v hre sú hneď tri teórie. Prvá hovorí, že sa narodil Eliške v dome U Štupartov, teda v paláci, ktorý predtým stál na mieste terajšej klasicisticko-secesnej budovy. Druhou pravdepodobnou možnosťou je, že sa český kráľ narodil v dome U Kamenného zvonu, ktorý sa nachádza na Staromestskom námestí. Poslednou verziou je Pražský hrad, avšak táto teória je menej pravdepodobná, pretože v čase Karolovho narodenia nebol Pražský hrad v dobrom technickom stave a podľa dobových záznamov tam údajne neboli ani zasklené okná. Preto sa zdá ťažko uveriteľné, že by kráľovná rodila následníka trónu v takýchto podmienkach.
Hoci sa narodenie následníka trónu očakávalo a s jeho príchodom sa spájalo mnoho radosti, detské roky malého Václava (neskoršieho Karola) také šťastné neboli. Dôvodom bol nesúlad medzi jeho rodičmi, ktorý vyústil až v to, že Ján odviezol svojho syna na výchovu do Francúzska a Karol sa s matkou už nikdy nestretol. Príčiny nezhôd boli pravdepodobne jednak v ich povahách, ale tiež sa o ne značne postaralo ich okolie, keď súperenie šľachtických strán doviedlo manželov k úplnej odluke.
Mladosť
Vo svojich siedmich rokoch bol Karol poslaný do Francúzska, kde dostal najlepšie možné vzdelanie. Získal tu nielen kultúrny rozhľad, ale aj filozofické a teologické vzdelanie. Bol neskôr tzv. „filozofom na tróne". Dohovoril sa piatimi jazykmi a ich znalosť bola taká perfektná, že dokázal prekladať aj právnické spisy. Ak by sa však niekto domnieval, že bol iba šikovný, mýlil by sa. Dostalo sa mu aj bojovej prípravy, v ktorej vynikal a stal sa tiež udatným rytierom.
Karolovým priateľom a dôverníkom na francúzskom dvore, ktorý ho vzdelával, bol neskorší pápež Kliment VI. A bol tiež tým, kto si Karola neskôr vybral ako protikandidáta na rímskeho kráľa proti Ľudovítovi IV. Bavorovi.
Počas svojej mladosti Karol nebýval iba v Paríži, určitý čas strávil aj v Luxembursku a v severnom a strednom Taliansku. Stal sa z neho veľmi cieľavedomý, vzdelaný a disciplinovaný človek s okázalým vystupovaním. Jeho výzor bol uhrančivý, bol tmavý typ po svojej matke Eliške Přemyslovně. Pýšil sa veľkými hnedými očami, hnedými vlasmi, hnedou pleťou a výrazným nosom.
Niektorí historici označujú jeho ranú mladosť za nepokojnú a bujarú, počas ktorej získaval mnoho skúseností. Dokonca aj Kliment VI. sa ho snažil v niektorých veciach usmerňovať, ako napr. v obliekaní či poukazoval na jeho frivolné správanie, a to obzvlášť v čase jeho pobytu v Taliansku. V tom čase bol totiž už ženatý so svojou prvou manželkou Blankou z Valois a toto správanie bolo neslušné, čo neskôr vo svojich pamätiach uznal aj sám Karol IV.
Osudové ženy
Karol IV. bol celkom štyrikrát ženatý. Jeho prvou ženou bola jeho prvá láska Blanka z Valois, sesternica Karola IV. Pekného, ktorú si vzal vo svojich siedmich rokoch a s ktorou mal dve dcéry. Blanka bohužiaľ zomrela po dvadsiatich piatich rokoch manželstva a Karol zostal bez mužského dediča.
A tak sa musel porozhliadnuť po novej manželke. Vyvolenou sa stala Anna Falcká, ktorá skutočne Karolovi povila syna Václava, ktorý sa však bohužiaľ nedožil ani dvoch rokov. Navyše Anna Falcká dva roky po synovi tiež umiera a Karol sa opäť ocitá bez manželky a následníka trónu.
Karol vedel, že mu uteká čas, a tak sa v túžbe po zachovaní rodu jeho zrak obrátil k dievčaťu, ktoré mal pôvodne vyhliadnuté pre svojho syna Václava. Bola ňou Anna Svidnícka, ktorá mala v čase sobáša štrnásť rokov. Páru sa po piatich rokoch narodilo dievča, ktoré tri roky na to nasledoval vytúžený dedič Václav, ktorý sa už dožil dospelého veku a dejiny ho poznajú ako Václava IV. Pri treťom pôrode, opäť chlapca, Anna Svidnícka aj s dieťaťom umiera.
Jeho štvrtou a poslednou ženou sa stala Alžbeta Pomoranská, ktorú poznáme aj ako Elišku. Práve o nej kolujú legendy, že dokázala lámať meče. Alžbeta mala s Karolom celkom šesť detí a ako jediná Karola prežila. Ich asi najznámejším potomkom bol Žigmund Luxemburský.
Málo známou skutočnosťou je fakt, že Karol IV. mal nelegitímneho syna, ku ktorému sa sám kráľ priznal. Volal sa Guillaume a o jeho osude nie je veľa zmienok.
Staviteľ a vášnivý zberateľ
Za centrum svojej moci si Karol IV. zvolil české krajiny, sídlom sa stala Praha. Ak sa pýtate, prečo práve české krajiny, tak tých dôvodov mohlo byť hneď niekoľko. Jednak pre neho mohli predstavovať rodnú krajinu, spätú s jeho milovanou matkou, ktorú musel v skorej mladosti nedobrovoľne opustiť. A potom to mohli byť dopady vývoja z 13. storočia, kedy boli zakladané nové mestá, vznikli kutnohorské a jihlavské bane, ktoré umožnili panovníkovi dôstojnú reprezentáciu. Navyše v Karolovej dobe západné krajiny sužovala siahodlhá vojna medzi Anglickom a Francúzskom, ktorá umožnila vzostup českých krajín.
Karol IV. pozval do Prahy najlepších staviteľov svojej doby, čím Praha čoskoro prerástla všetky mestá a súťažiť s ňou mohol snáď iba Rím. Okolo Prahy nechal vybudovať vinice.
Jeho sen sa pomaly stával skutočnosťou. S jeho menom sú späté také stavby ako Karlov most, Karlova univerzita, Nové Mesto pražské či Chrám sv. Víta (ktorý však začal budovať už so svojim otcom Jánom Luxemburským).
O Karolovi sa tiež vie, že bol vášnivým zberateľom pozostatkov svätých. Pre tieto ostatky nechával budovať aj schránky. Pravdepodobne najznámejšou takou schránkou je Karlštejn, ktorý slúžil od určitej doby ako schránka korunovačných klenotov.
Koniec života
Karol IV. miloval turnaje, pravdepodobne to mal v krvi po svojom otcovi a páčilo sa mu to vzrušenie, ktoré ich sprevádzalo. Možno si tým aj pripomínal dávne časy svojej mladosti, keď bojoval po boku svojho otca. Za turnajmi sa vydával tajne, inkognito, pretože ako kráľ sa ich zúčastniť nemohol.
Potom bol ale jedného dňa zranený a bol nútený sa na niekoľko mesiacov stiahnuť z verejného života. Jeho život s najväčšou pravdepodobnosťou visel na vlásku a len vďaka skvelým lekárom bol zachránený.
Počas svojho života Karol utrpel niekoľko úrazov, čo dokazujú nielen kostrové pozostatky, ale aj dobové maľby. Na nich môžeme vidieť jeho prihrbenú postavu, vychýlený nos na jednu stranu alebo na českej sto korune od Oldřicha Kulhánka možno vypozorovať sečnú ranu, ktorá sa tiahla z ľavej strany čela až pod pravé oko.
Karol IV. nakoniec zomrel 29. novembra 1378 na Pražskom hrade na zápal pľúc. Ako bolo zvykom, jeho telo prešlo balzamovacou procedúrou. Z jeho hrudníka bolo vyňaté srdce, ktoré bolo dané do viscerálnej nádoby, ktorá sa nezachovala. Jedinou časťou, ktorá nebola otvorená, bola hlava, mozog nebol vybratý.
Tak skončila pozemská púť človeka, ktorý bol počas svojho pohrebu prvýkrát označený Jánom Očkom z Vlašimi za Otca vlasti.
3-uncová strieborná minca vzdáva hold Karolovi IV.
Karol IV. patril k najvýznamnejším a najvýraznejším európskym panovníkom svojej doby. Od jeho úmrtia tento rok uplynie 645 rokov. Národná Pokladnica vzdáva úctu tomuto velikánovi dejín 3- uncovou striebornou mincou, ktorá na svojej averznej strane nesie cisárov portrét. Minca sa pýši úctyhodným priemerom 65 mm a hmotnosťou 93,39 g. Kvalita razby je najvyššia mincová. S mincou sa spája aj veľmi nízka limitácia, čo znamená, že iba pár šťastlivcov bude môcť vlastniť tento numizmatický unikát.
Pre viac informácií o minci navštívte: 3-uncová minca Karol IV.
