Nemanželské dieťa
Korene tohto veľkého vládcu nie sú úplne jasné. O roku jeho narodenia sa vedú siahodlhé diskusie, ktoré končia spravidla hypotézami. Za najpravdepodobnejší rok je uvádzaný niektorý medzi rokmi 274 a 288 n. l. Čo však jasné je, že na svet prišiel 27. februára v meste Naissus (čo je dnešný Niš v Srbsku) ako Flavius Valerius Aurelius Constantinus.
Z historických prameňov je zrejmé, že Konštantínovi rodičia neboli nikdy zosobášení. Jeho otec Constantius, prezývaný Chlorus, bol rímskym vojakom, neskôr dôstojníkom, ktorý získal množstvo uznaní vo vojsku cisára Aureliána. Dokonca sa neskôr stal správcom viacerých provincií, čím si získal značnú moc. Matkou bola istá Helena, ktorú historické pramene označujú za ženu veľmi nízkeho pôvodu, pracujúcu v zájazdovom hostinci, ktorá bola neskôr vyhlásená za svätú.
Konštantín v útlej mladosti nebol príliš v styku so svojimi rodičmi a bol vychovávaný na dvore cisára Diokleciána, kde prišiel do styku s množstvom intelektuálov svojej doby.
Osudové znamenie
V čase, keď Dioklecián menoval za svojho nástupcu a zástupcu Valeria, začal sa Konštantín cítiť ohrozene na živote a utiekol za svojim otcom do Británie. Tam sa úspešne zúčastnil vojenských výprav a po smrti svojho otca sa dokonca stal veliteľom vojska. Postupne začal získavať stále väčšiu moc, čo viedlo až k tomu, že si dovolil zaútočiť v roku 312 na Rím a postaviť sa svojmu nepriateľovi Maxentiovi. Zásadnou bitkou medzi nimi bola bitka pri Milvijskom moste. Podľa povesti sa Konštantínovi noc pred bitkou zjavilo znamenie od kresťanského boha v podobe kríža s nápisom „V tomto znamení zvíťazíš". Konštantín nakoniec v bitke skutočne zvíťazil, čo pre neho znamenalo definitívny obrat ku kresťanstvu.
Ako sa zapísal do dejín
Krátko po svojom víťazstve vydal Edikt milánsky, v ktorom sa spoločne s augustom východu Liciniom zaviazal k zrovnoprávneniu náboženstva. Edikt bol tolerančný patent, ktorý zaručoval rovnoprávnosť kresťanstva s ostatnými náboženstvami. Historická dôležitosť spočíva v tom, že práve vďaka nemu mohlo kresťanstvo ovládnuť Európu.
Konštantín s Liciniom najprv vychádzali veľmi dobre, avšak nič netrvá večne a aj oni dvaja sa dostali do vzájomných sporov, ktoré vyústili do vojny. Jedna z takýchto vojen vznikla, keď Licinius začal prenasledovať kresťanov. Konštantín na tento útok reagoval zničením armády a Licinia nechal popraviť. Potom sa stal po dlhej dobe jediným a neobmedzeným vládcom nad celou ríšou.
Ku Konštantínovým ďalším významným počinom patrilo, že nechal presťahovať hlavné mesto. Za svoje sídlo si vybral mesto Byzantion, ktoré zohralo zásadnú rolu v jeho veľkolepom víťazstve vo vojne. Nové hlavné mesto pomenoval po sebe - Konštantínopol.
Záver života
Konštantín Veľký sa v závere svojho života zaoberal nielen reformami, ale tiež riešil výboje Gótov, Vandalov či Peržanov, ktorí ohrozovali hranice ríše. Keď však proti nim chcel vyraziť, ochorel a krátko nato zomrel. Avšak ešte pred svojou smrťou sa stihol nechať pokrstiť.
Veľký vládca na fascinujúcej medaile s vysokým reliéfom
Konštantín I. Veľký žil v dobe plnej zmien, v časoch bojov o moc, vyznačujúcich sa istou dávkou krutosti. A napriek tomu, že mnohokrát mohol vystupovať neľútostne, mal pre svoje obdobie obrovský význam.
Národná Pokladnica si je dejinného odkazu tohto cisára vedomá, a preto s radosťou prináša svojim zákazníkom fascinujúcu medailu z rýdzeho striebra 999/1000, ktorá sa pýši vysokým reliéfom. Medaila je vyrazená do 5 uncí (155,5 gramov) rýdzeho striebra v kvalite Antique Finish. Medaila nie je žiadny drobček, jej priemer činí úctyhodných 65 milimetrov.
Pre viac informácií o impozantnej medaile navštívte: Medaila Konštantín Veľký
