Popredný európsky predajca mincí a medailí

Prihlásiť sa

Môj účet:

0850 606 009
Váš nákupný košík je prázdny

So starogréckou mytológiou sa stretávame už od raného veku. Najprv si ju predčítame v škole, neskôr jej stopy vnímame v najrôznejších knižných, filmových či herných spracovaniach. Jej odkaz je natoľko živý, že vznikajú stále nové diela. Národná Pokladnica pre vás v tomto roku pripravila exkluzívnu novinku, ktorá necháva vyniknúť unikátne spracovanie do podoby strieborných mincí.

Grécka civilizácia považovala olympských bohov za vplyvných pozemských vládcov. Ľudia svoje úspechy pripisovali priazni bohov a prípadné neúspechy zase ich nepriazni. Priazeň bola spravidla zaslúžená modlitbami a obeťami.

Dôležitými prameňmi pre poznanie mýtov boli odjakživa literárne diela a umelecké predmety. Snáď najslávnejší zo všetkých je Homérov epos Iliada a Odysea, ktorý nám sprostredkováva obraz mýtického sveta.

Zrod olympských bohov

Diova socha v Olympii

Podľa gréckych mýtov bol na úplnom začiatku nikde nekončiaci priestor zvaný Chaos, ktorý stvoril Zem Gaiu, ktorá postupne priviedla na svet ďalšie deti a so svojimi synmi splodila zase ďalšie. Jedným z takýchto synov bol aj Uran.

Neskorším nástupcom Chaosu bol Uranos, ktorý sa stal novým vládcom nad svetom. Za svoju ženu si vzal vlastnú matku Gaiu s ktorou splodil dvanásť detí - Titánov, medzi ktorými boli aj Kronos a Rheia. Potom, čo Gaia povila ešte troch obrov, ktorých výzorom bol Uranos znechutený, a preto ich zvrhol do Tartaru, usilovala Gaia o Uranove zvrhnutie. Tejto úlohy sa chopil najmladší syn Kronos, ktorý zbavil svojho otca moci.

Tretím vládcom sveta sa tak stal Kronos, ktorý pojal za ženu svoju sestru Rheiu. Práve tento pár splodil najvýznamnejších gréckych bohov – Dia, Poseidona, Hádesa, Hestiu, Déméter a Héru. Kronos ale podľa povesti svoje deti zjedol, pretože sa obával, že stratí svoju moc. Rheia však prezieravo jedno z nich ukryla na Kréte, tým dotyčným bol Zeus. Keď Zeus dospel, donútil Krona, aby jeho súrodencov vyvrhol, a potom s ním zviedol boj o moc nad svetom. Boj medzi otcom a synom trval dlhých desať rokov. K Diovi sa postupne pridali ostatní súrodenci, Kyklopovia či Titáni, ktorých oslobodil z Tartaru. Kronos bol nakoniec zvrhnutý do Tartaru.

Po Kronovom zvrhnutí sa Zeus so svojimi bratmi rozdelil o vládu nad svetom. Zeus sa vyhlásil za vládcu nebies a zeme, Poseidon sa stal vládcom morí a oceánov a Hádes pánom podsvetia.

Bohovia a bájna hora Olymp

Za svoje hlavné sídlo si bohovia vybrali posvätnú horu Olymp. Nechali si tu Titánmi vybudovať paláce, ako poďakovanie za ich vyslobodenie z Tartaru.

A ktože sú tí slávni olympskí bohovia? Celkom ich je dvanásť.

Vládcom všetkých bohov je Zeus, boh hromov a bleskov, ktorého manželkou a zároveň sestrou je bohyňa Héra. Diove symboly sú štít (zvaný aigis), žezlo a trón.

Pánom morí a oceánov je Poseidon, ktorého atribútmi sú trojzubec, ryba a kôň.

Bohyňou plodnosti zeme a roľníctva je Deméter so svojím symbolom obilného snopu.

Héra je manželkou najvyššieho vládcu a zároveň bohyňou manželstva a zrodenia. Jej symbolmi sú ľalia, krava a páv.

Bohyňou zručnosti, umenia, mieru a vojny bola Aténa, Diova dcéra. Podľa povesti sa zrodila z Diovej hlavy. Je patrónkou Atén a najčastejšie býva zobrazovaná so šípom, kópiou, olivovníkom a sovou.

Krásnou bohyňou zmyselnej lásky je Afrodita, manželka Héfaista. Podľa báje sa zrodila z morskej peny potom, čo na ňu dopadli genitálie vykastrovaného Urana. Jej symbolmi sú labuť, vrabec a holubica.

Manželom Afrodity je boh Héfaistos, syn Dia a Héry. Je pánom ohňa, sopiek a kováčskej práce, však aj jeho symbolom je nákova.

Boh slnečného svetla, chorôb a uzdravení je Diov ďalší syn – boh Apolón, ktorý najčastejšie býva zobrazovaný s vavrínom, lukom a lýrou.

Vínna réva či brečtan sú zase atribútmi boha vína, plodnosti a divadla – Dionýza.

Patrónom rečníkov, obchodníkov, ale aj zlodejov je Hermés, ktorého dopĺňa barla ovinutá hadmi.

Ochrankyňou Amazoniek, zvierat, rastlín a detí je Artemis, ktorej symboly sú céder a laň.

Krutým bohom vojny je syn Dia a Héry, Áres.

Nová kolekcia z rýdzeho striebra – Bohovia Olympu

Nová kolekcia z rýdzeho striebra – Bohovia Olympu

Národná Pokladnica tento rok na jeseň prišla s jedinečnou novinkou, kolekciou mincí z rýdzeho striebra 999/1000, ktorá nielen že je venovaná olympským bohom, ale tiež sa pýši unikátnym spracovaním.

Oficiálne mince v unikátnom tvare zaujmú bezpochyby nielen milovníkov gréckej mytológie. Mince sú razené v najvyššej kvalite a detailne zachytávajú moc a silu jednotlivých bohov.

Vstúpte do sveta gréckych mýtov a legiend prostredníctvom kolekcie Bohovia Olympu!

Pre viac informácií o kolekcii navštívte: Bohovia Olympu – mince z rýdzeho striebra

Spoločnosti skupiny Samlerhuset BV

Upraviť nastavenie súborov cookie môžete kliknutím na tento odkaz.