Pôvod Veľkej noci
História Veľkej noci siaha hlboko do minulosti a je úzko spätá s našimi koreňmi, hoci v súčasnej dobe je Veľká noc bohužiaľ vnímaná skôr ako komerčný sviatok.
Veľká noc sa oslavovala už pred vznikom samotného kresťanstva. V dobách, ktoré označujeme za pohanské. Vtedy ľudia v tomto ročnom období oslavovali príchod jari, ktorá je symbolom života a sily, a začali obrábať pôdu, ako zdroj ich obživy. Slovania veľkonočný čas, čiže jarnú rovnodennosť, mali spojený s mnohými magickými rituálmi, ktorých cieľom bolo ochrániť pôdu, uctiť zosnulých predkov a radovať sa zo životodarnej sily, ktorá s jarou prichádza. Svoje telá očisťovali vŕbovými ratolesťami, oblievali „živou" vodou, ktorá obzvlášť v tomto období mala zvláštnu silu. Zároveň vykonávali obrady spojené s vynášaním smrti a prinášaním nového leta. Ľudia tak spoločne vyprevádzali Zimu alebo Morenu, ktorá v podobe figuríny bola vhadzovaná do vody, pochovávaná či upaľovaná.
Neskôr tomuto sviatku jari dali nový význam židia, ktorí počas neho oslavujú svoje vyvedenie z egyptského otroctva a prechod do zasľúbenej krajiny Kanaán. Túto udalosť si pripomínajú sviatkom, ktorý nazývajú Pesach, ktorý v hebrejčine znamená prechod.
V kresťanskom svete sa jedná o obdobie, v ktorom Ježiš zavŕšil svoj pozemský život a naplnil svoje božie poslanie. Kresťanská Veľká noc pripomína vzkriesenie Ježiša Krista a je sviatkom nádeje na večný život po jeho boku.
Veľkonočné symboly
Baránok
Väčšina z nás si pod veľkonočným barančekom predstaví chutné sladké pečivo, avšak prečo má podobu barančeka tuší už asi málokto.
Jeho symbolika súvisí s vyslobodením izraelského národa z egyptského otroctva. Podľa legendy na znamenie božej ochrany musela vtedy každá izraelská rodina obetovať baránka a jeho krvou potrieť rám dverí svojho domu. To ich malo uchrániť pred trestom v podobe smrti prvorodených. Izraeliti touto skúškou, rovnako ako ďalšími deviatimi prešli a boli vyvedení z Egypta. Na znamenie vďaky potom každý rok pred veľkou nocou piekli baránka a jedli ho s nekvaseným chlebom.
Baránka údajne jedával aj Ježiš Kristus so svojimi apoštolmi pri poslednej večeri. Kresťanské náboženstvo potom v súvislosti s nadchádzajúcimi udalosťami označilo Ježiša Krista za istého baránka, ktorý prelial na kríži za nás všetkých svoju krv.
Korbáč
Jedným zo symbolov Veľkej noci je korbáč, ktorý sa vyrába z vŕbového prútia a zdobí farebnými stuhami. Počas veľkonočného pondelka s ňou chodia chlapci od domu k domu, aby vyšibali dievčatá a pritom hovoria krajovú riekanku. Dievčatá im za odmenu darujú maľované vajíčka a korbáč ozdobia stuhami. Pomenovanie „korbáč" nie je všade jednotné, ako sa hovorí iný kraj, iný mrav. Má rôzne pomenovania, medzi tie najznámejšie patrí šibák, švihár, virgáč, nahajka.
Pre chlapcov pletenie korbáča bolo vždy výzvou a cieľom bolo upliesť poriadny, z niekoľkých prútov. Tým potom hrdo šibali dievčatá, pričom sa verilo, že vo vŕbových prútikoch sa skrýva životodarná omladzujúca a uzdravujúca sila. Korbáčom alebo omládkou, ako sa kedysi hovorilo, sa šibal aj hospodársky dobytok, aby bol zdravý.
V pohanských dobách bol symbolom oplodňovania. Táto symbolika sa však s kresťanskými hodnotami nezhodovala, a tak sa stredoveká cirkev snažila jeho význam pozmeniť a korbáč mal byť nástrojom, ktorý odrádzal od milostných vášní. Našťastie sa kresťanská interpretácia pohanského zvyku neuchytila a my sme si do dnešných dní uchovali jej pravý význam.
Na Slovensku býva korbáč spojený s oblievačkou (polievačka, kúpanie, kúpačka). Kúpanie vodou malo mladým ženám a dievčatám zabezpečiť zdravie, krásu a plodnosť. Kupači boli pohostení a za odmenu dostávali od dievčat maľované kraslice alebo peniaze. Slovensko sa symbolicky rozdeľuje na dve časti – kým na západe sa viac šibe, na východe sa dievčatá oblievajú studenou vodou. Na strednom Slovensku ide väčšinou o kombináciu týchto zvykov.
Maľovanie vajíčok
Vajíčka sú odjakživa symbolom života, zrodenia a plodnosti. V dávnych dobách boli využívané na liečenie chorôb či posilnenie slabých kusov dobytka. Verilo sa v ich magickú silu. V období Veľkej noci ich dievčatá maľujú a zdobia, aby ich následne mohli darovať prichádzajúcim koledujúcim chlapcom.
Zdobenie vajec, hoci to môže byť prekvapujúce, poznali už starí Slovania. Práve životodarná sila vajíčka bola ešte umocňovaná farbením a zdobením. Údajne najobľúbenejšou farbou bola červená, ktorá bola nazývaná „krasnaja".
Do dnešných čias sa zdobenie vajec zachovalo a česť tejto tradícii robí aj mnoho šikovných maliarok , ktoré vytvárajú doslova umelecké skvosty.
Veľká noc v numizmatike
Veľká noc je obdobie, kedy je dôvod na oslavy. Je plná symboliky a nových začiatkov. A keďže my v Národnej Pokladnici ctíme našu históriu, radi oslavujeme a prinášame radosť našim zákazníkom, pripravili sme si pre vás NOVÚ VEĽKONOČNÚ SEKCIU.
V nej nájdete množstvo krásnych numizmatov, ktoré sa spájajú s veľkonočným obdobím a ktorých tematika poteší či už kresťanské srdcia, tak aj tie majúce bližšie k našim slovanským koreňom.
Pre viac informácií o krásnych numizmatoch navštívte: VEĽKONOČNÁ SEKCIA
