Prvé šperky
Šperky za dávnych čias plnili popri svojej ozdobnej funkcii aj úlohu amuletov, talizmanov alebo slúžili na náboženské účely. S prvými šperkami sa stretávame už u prvých ľudí v dobe praveku, ktorí si vytvárali ozdobné predmety, ktoré boli najčastejšie vyrobené z kostí, zubov ulovených zvierat, mušlí či kameňov.
Prelomovou udalosťou pre rozvoj šperkárstva bolo objavenie zlata, medi, bronzu a ďalších kovov v dobe bronzovej a železnej. S ich objavením ide ruka v ruke aj vznik remesiel kovotepectva a odlievania kovov, ktoré mali pre výrobu šperkov zásadný význam.
Šperkárstvo v starovekom svete
Egypt, keď si v našich mysliach predstavíme staroveký Egypt, často ho vidíme nielen ako miesto monumentálnych stavieb, ale aj ako farebnú a žiarivú mozaiku plnú zlata a vzácnych kameňov. V Egypte bolo naozaj hlavným materiálom na výrobu šperkov zlato, ktoré predstavovalo hodnosť a náboženskú moc, aj preto tu šperky nosil iba faraón a jeho žena. Pre starých Egypťanov zlato znamenalo zhmotnenie slnka a symbolizovalo večnosť, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo sa s ním nechávali pochovávať.
Na území Mezopotámie boli prvé šperky zhotovované z kamienkov, pričom bol kladený dôraz na kontrast daných materiálov. Za najčastejšie využívané materiály je možné opäť označiť zlato, striebro či lapiz lazuli (lazurit). K zaujímavým nálezom tohto územia bezpochyby patrí hrob tajomnej summerskej kráľovnej Puabi, v ktorom bolo nájdené nielen veľké množstvo šperkov zo zlata, striebra či lazuritu, ktorý je považovaný za veľmi silný duchovný kameň, ale aj zlatý riad, vozidlo zdobené striebornými levími hlavami a mnoho ďalších zaujímavých artefaktov.
V starovekom Grécku nastal rozmach šperkárstva až za vlády Alexandra Veľkého, kedy k najčastejším technikám patrilo tepanie. Motívy boli na šperky razené alebo vyrývané. K vtedajším obľúbeným šperkom patrili náramky v tvare hada či náhrdelníky, ktoré pripomínali amfory.
Za centrum zlatníckych dielní bol považovaný staroveký Rím. Rimania boli majstri vo svojom odbore a ich šperky boli oproti tým gréckym hrubšie, čím viac vynikol materiál, z ktorého boli zhotovené. K najčastejším šperkom patrili brošne, ktoré plnili predovšetkým funkciu zopnutia odevu. Vo svojich prvopočiatkoch bolo rímske šperkárstvo ovplyvnené helenistickým a etruským umením, až neskôr sa začali viac používať kamene, ako napríklad smaragdy, rubíny či zafíry.
Útlm v období stredoveku
V období raného stredoveku bolo šperkárstvo ovplyvnené v západnej Európe Germánmi a na východe Byzantskou ríšou. Pre túto dobu sú charakteristické drahé kamene a techniky filigrán a granulácia. Šperky sú často prirovnávané k veľkolepým vitrážam.
Neskôr, v období takzvaného vrcholného stredoveku dochádza k útlmu, čo do istej miery ovplyvnilo aj rozšírenie kresťanstva. Zo šperkov boli vtedy najviac obľúbené prstene, ktoré sa nosili na všetkých prstoch, či agrafy a fibuly, čo boli druhy spôn, ktoré spínali plášte. Motívy boli rôznorodé, zvláštnou skupinou potom boli šperky s náboženskou tematikou.
Opätovný rozkvet
Rozkvet šperkárstva je predovšetkým znovu spätý so 16. storočím, kedy sa začali dovážať exotickejšie materiály zo zámoria a všeobecne ľudia si v tejto dobe mohli dovoliť vyššie investície. Medzi takéto materiály patrili koraly, slonovina či perly. K najpopulárnejším šperkom tej doby patrili tzv. halže, čo boli pásy esovitého tvaru, ktoré boli prizdobované krížikmi, medailónikmi a inými motívmi. Ďalej sa hojne vyrábali pečatné prstene či pre mladé dievčatá rôzne ozdoby do vlasov, či už to boli korunky alebo perlové venčeky. Za šperk sa tiež začínali považovať zlaté a strieborné mince, ktorými sa obzvlášť zdobili moslimské ženy.
Napoleonova diamantová éra
Prelom 18. a 19. storočia sa niesol v duchu rozmachu diamantových šperkov. Za veľkú parádnicu bola pokladaná Napoleonova manželka, ktorá takých diamantových pokladov vlastnila nespočetne veľa. V jej šperkovnici sa nachádzali napríklad také skvosty ako dvojradový diamantový náhrdelník či girlanda z hortenzií s menom jej dcéry. V Napoleonovej dobe sa tiež navrátila móda kamejí, na ktorých bol väčšinou spodobnený sám cisár.
V tejto dobe došlo aj k šperkárskemu rozvoju, ktorý bol v znamení používania lacného materiálu, vďaka čomu došlo medzi klenotníkmi k častým dohadom. Klenotníci pracujúci s lacnejším materiálom sa nazývali bijouteries a tradiční výrobcovia, ktorí vyrábali z drahých kovov, sa nazývali joailires. Pričom oba tieto názvy sa zachovali dodnes.
S 19. storočím sa navyše spája ešte jeden boom. Vznikalo mnoho firiem so zameraním na šperky, k tým najvýznamnejším a dodnes najznámejším patrí bezpochyby značka Tiffany & Co., ktorá vznikla v roku 1837 a jej zakladateľom bol pán Lewis Tiffany, ďalej Cartier SA, ktorý vznikol vo Francúzsku roku 1847 či taliansky Bvulgari z roku 1848.
Hollywoodsky lesk 20. storočia
V 20. storočí sa začal rozvíjať tzv. autorský šperk, kedy návrhy šperkov okrem klenotníkov a zlatníkov vytvárali aj maliari, architekti či sklári. K takým našim najvýznamnejším patrila skupina Artel založená v roku 1908, ktorá spísala prácu Desatoro o modernom šperku. Práca sa potom stala inšpiráciou pre povojnovú šperkársku tvorbu.
20. storočie sa nieslo v znamení mnohých prelomových udalostí, v 40. a 50. rokoch svet žil Hollywoodom a jeho hviezdami. Muži aj ženy chceli byť ako ich filmoví hrdinovia, a to nielen z hľadiska módy, ale aj šperkov. Preto šperkárstvo 20. storočia bolo Hollywoodom značne inšpirované.
Po druhej svetovej vojne šperkárske remeslo upadalo. Na vine bol nielen povojnový stav, ale aj mnohokrát nástup nových štruktúr. V rámci Československa dochádzalo k znárodňovaniu majetku, šperk bol vtedy skôr vnímaný ako symbol buržoázie a mnoho firiem zaniklo. Jednou z mála, ktorá tieto krušné časy prežila, bola Jablonecká bižutéria, ktorá sa potom vďaka Expu v roku 1958 stala známou po celom svete.
Dnešná doba v znamení neobmedzených možností
V dnešnej dobe je šperkárske umenie opäť na výslní a možnostiam sa medze nekladú. Veľakrát sú šperky doslova umeleckými dielami a sú vyrábané z najrôznejších materiálov. V hre nie je už iba kov, ale aj plast, koža či papier. Zdokonaľovanie prichádza aj z technologického hľadiska, a preto už dnes nie je neobvyklou záležitosťou si napríklad šperk vytlačiť prostredníctvom 3D tlačiarne.
Skrátka šperky sú interpretmi našej osobnosti. Ich prostredníctvom dávame svetu najavo našu osobnosť či náladu. Nesú v sebe odjakživa symboliku, ktorá mnohokrát okrem iného môže odkazovať na city k druhej osobe. Preto sú šperky dodnes veľmi častým darčekom, a to na akúkoľvek príležitosť.
Pred nami je čoskoro jedna z najveľkolepejších udalostí - Vianoce. Pokiaľ aj Vy premýšľate, čím svojich milovaných tento rok potešíte, možno podotknúť, že šperkom nikdy nešliapnete takzvane vedľa. Vkusné a oslnivé kúsky nájdete aj u nás v Národnej Pokladnici, a to už v priebehu novembra.
Pre viac informácií navštívte: Šperky, vďaka ktorým zažiarite
