Než Vám mincovú novinku z našej ponuky bližšie predstavíme, dovoľte nám pripomenúť niekoľko zaujímavých faktov o skalnatej planéte, ako sa Merkúr často nazýva.
Pozemský rok tam trvá 88 dní
Prvou zaujímavosťou je, že jeden rok trvá na Merkúre iba 88 pozemských dní. Je to dané krátkou vzdialenosťou (46 miliónov km), ktorá planétku delí od Slnka. Planéta sa otočí okolo svojej osi asi za 58 pozemských dní, čo je spôsobené jej pomalou rotáciou. Jeden slnečný deň tak na Merkúre trvá 176 pozemských dní!
Najmenšia planéta viditeľná voľným okom
Aj keď je Merkúr najmenšou planétou slnečnej sústavy (je asi 2,5 krát menší ako Zem) je viditeľný voľným okom. Kvôli už spomínanej blízkosti k Slnku nemožno teleso pozorovať Hubbleovým kozmickým ďalekohľadom. Existenciu Merkúru zaznamenali už starí Sumeri pred 3 tisíc rokmi pred n. l. O ich pozorovaniach vieme z hlinených tabuliek, kde zaznamenali svoje poznatky klinovým písmom. Pozorovaniu planét prial záver minulého roku, kedy bolo možné nízko nad juhozápadom vidieť nielen Merkúr, ale aj Venušu, Mars a Jupiter.
Antické meno
Ako sme už spomínali, najmenšiu planétu našej sústavy pozorovali ľudia už v 3. storočí pred n. l. Svoje meno však získala až v dobách starovekých Rimanov. Rimania poznali sedem jasných objektov na oblohe: Slnko, Mesiac a päť najjasnejších planét. Pomenovali ich podľa svojich najvýznamnejších bohov. Pretože Merkúr bol pri svojom pohybe okolo Slnka najrýchlejší, bol pomenovaný po Merkúrovi, rímskom bohovi poslov a cestovateľov.
Vráskavý povrch
Vráskavá štruktúra planéty, ktorú nová pamätná minca zachováva, je výsledkom procesu vývoja jadra Merkúru, ktoré sa relatívne rýchlo ochladilo a potom sa scvrklo. Odhaduje sa, že jadro planéty tvorí asi 42 % jej objemu, zatiaľ čo jadro našej planéty tvorí iba 17 % objemu Zeme. Tento jav spôsobil vytvorenie útesových zlomov. Niektoré z nich dosahujú výšku až niekoľko kilometrov. Povrch Merkúru je charakteristický mnohými krátermi po vesmírnych telesách, ktoré dopadli na jeho povrch a je údajne veľmi podobný mesačnej krajine.
Teplotné extrémy
Planéta je po Venuši druhá najteplejšia v slnečnej sústave. Atmosféra na planéte je veľmi nehostinná. Plynný obal je totiž tvorený predovšetkým draslíkom, sodíkom, v menšej miere aj kyslíkom a ďalšími ľahkými plynmi a vodnými parami. Náporom silného slnečného vetra je atmosféra neustále rozptyľovaná, čo spôsobuje obrovské teplotné rozdiely medzi osvetlenou a neosvetlenou pologuľou. Rozdiely dosahujú hodnoty cez 600 °C. Povrch Merkúru, ktorý je natočený k Slnku, dosahuje teplotu okolo 427 °C, zatiaľ čo na odvrátenej strane planéty klesá teplota až k –173 °C.
Planétu mapovali od jej objavenia iba dve sondy
Napriek tomu, že je planéta zo Zeme teoreticky dobre dosiahnuteľná, nie je ľahké sa k nej priblížiť. Za jej ťažkou prístupnosťou stojí práve jej blízkosť k Slnku, chabá atmosféra a teplotné extrémy. Merkúr bol preto v doterajšej histórii monitorovaný iba dvoma kozmickými loďami. Sonda Mariner mapovala Merkúr v rokoch 1974 a 1975. Druhá sonda s názvom Messenger obletela planétu až v roku 2004. V. roku 2011 sa tá istá sonda dostala na obežnú dráhu planéty a stala sa jej prvým umelým satelitom.
3D minca z 1 unce rýdzeho striebra
Minca, venovaná planéte Merkúr, je unikátnym zberateľským kúskom. Okrem cenného striebra, ktorého bola na razbu mince použitá celá 1 unca (31, 1 g), Vás zaujme aj jej tvar a spracovanie. Minca je razená v 3D tvare, technikou Antique finish. Povrch numizmatu je zvrásnený a pokrytý krátermi tak, ako skutočný povrch planéty. Výnimočná je aj limitácia, ktorá činí symbolických 4 879 exemplárov. Limitovaná séria zodpovedá priemeru planéty v kilometroch.
Emitentom mince je ostrovný štát Barbados a jej nominálna hodnota zodpovedá 5 dolárom.
Podrobnosti o unikátnej striebornej 3D minci Merkúr nájdete tu.
