Produkciu denárov ukončuje nástup pražského groša v roku 1300. Vtedy sa razba presúva do Kutnej Hory a pražská mincová produkcia až do roku 1325 zaspáva.
Spoľahlivo lokalizovateľná sa stáva až razba mincí z roku 1420, kedy sa razí v zrušených kláštoroch sv. Jakuba a Františka v Starom Meste pražskom. V rokoch 1421 a 1422 sa razba stredovekých mincí sústredí do domu bývalého arcibiskupa Albíka (na dnešnej Národnej triede) a do Hankovho domu na Ovocnom trhu, kde sa razia aj slávne dukáty jagelovských panovníkov.
Po nástupe Ferdinanda I. na český trón sa pokračuje v razbe zlatých dukátov a obnovuje sa razba aj mincí strieborných.
Významnej prosperity sa mincovni v Prahe dostáva v roku 1726, kedy je zrušená mincovňa kutnohorská. Razí sa tu aj za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Mincoví majstri sa za vlády jedinej ženy na českom tróne venujú najčastejšie razbe dvadsať grajciarov. Svojho času je tu razený aj slávny levantský toliar, ktorý dal neskôr základ aj americkému doláru. V roku 1795 sa mincovňa presúva do kláštora Paulánov na Staromestské námestie. Definitívny koniec slávnej pražskej mincovne prináša až rok 1856, kedy je úradne a definitívne zrušená.
Mincovňa Kutná Hora
Vlašský dvor zohráva v našich dejinách zásadnú úlohu. Práve toto opevnené sídlo je roku 1300 prestavané kráľom Václavom II. na centrálnu kráľovskú mincovňu. Vladárov krok je neoddeliteľnou a logickou súčasťou zásadnej menovej reformy, ktorá je za jeho vlády nastolená. Menšie mincovne, roztrúsené po celom českom území sú na kráľov príkaz uzavreté a razba je centralizovaná do Valašského dvora, len malý kúsok od masívnych strieborných baní. Razia sa tu dva druhy strieborných nominálov – väčšie groše a menšie parvy. Vlašský dvor sa stáva aj obľúbenou destináciou Václava IV., ktorý si tu necháva vybudovať kráľovský palác.
Miesto sa stáva dejiskom celého radu prelomových historických udalostí. Roku 1409 sa práve tu podpisuje Dekrét Kutnohorský. Mincovú produkciu aj česko-nemecké vzťahy tragicky ochromujú udalosti husitských vojen, kedy sú kališníci zaživa hádzaní do banských šácht. Okolo roku 1424 je razba pražského groša tlmená a mincovňa sa venuje výrobe drobných mincí, peňazí a halierov. Grošová razba je obnovená až vďaka mincovej reforme Jiřího z Poděbrad.
V polovici 16. storočia sa v Kutnej Hore razia aj toliare a krajčírky. Od začiatku 17. storočia sú zásoby v bani pomaly, ale iste tenšie, čo vedie v roku 1727 až k úplnému uzavretiu mincovne.
Mincovňa Jáchymov
Mincovňa v Jáchymove si získava slávu vďaka šlikovskému toliaru. Ako napovedá pomenovanie mince, za jej vznikom stojí rod Šlikov. Šlikovia získavajú mincové právo od Ľudovíta Jagelovského a mincovňu zriaďujú roku 1520. Razba mincí a ťažba striebra prináša mestu rozkvet a bohatstvo. Šlikovia dávajú zriadiť špitál, knižnicu a dievčenskú školu. Mnoho obyvateľov z regiónu nachádza uplatnenie. Z Jáchymova do Saska putujú za niekoľko málo rokov milióny toliarov. Výhodou meny je jej stabilná hodnota. Toliar sa vďaka tomu postupne šíri po celej Európe. Krajiny si toliar obľubujú a vydávajú svoje vlastné toliarom inšpirované razby, ktoré sa dostávajú do celého sveta vrátane kolónií. Názov toliar sa stáva dokonca základom pre americký dolár.
Mincovňa Kremnica
Popudom k založeniu kremnickej mincovne sa stáva dohoda z roku 1327 uzavretá medzi Karlom Robertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburským. Kremnica nie je na prevádzkovanie mincovne vybraná náhodou. V okolí sa totiž nachádzajú bohaté zlaté ložiská.
Prvými mincami, ktoré sa v kremnickej mincovni razia, sú uhorské groše, známe tiež ako groše Karla Roberta. Dominantnú pozíciu majú vzhľadom na zlaté náleziská mince zlaté. V 14. storočí sa tu razia tzv. florény.
Ďalšou významnou kapitolou sa pre kremnickú mincovňu stáva obdobie vlády Mateja I. Korvína. V roku 1468 je v dôsledku menovej reformy zastavená činnosť mincovne v Budíne a vedúca pozícia pripadá práve kremnickej mincovni.
Keď sú zásoby zlata koncom 15. storočia tenšie, zlaté mince nahrádzajú rozmerné strieborné razby. Najdlhšie razenými mincami v Kremnici sú strieborné toliare a poltoliare. Toliare sa stávajú oficiálnym platidlom uhorskej monarchie a pretrvávajú až do zavedenia korunovej meny.
Za Vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa kapacita kremnickej mincovne plne vyťažuje. Za pôsobenia progresívnych Habsburgovcov sa odohrávajú dlhotrvajúce vojny a je vyvíjaný značný tlak na kvantitu obeživa. Razia sa tu dukáty, toliare, ale aj drobnejšie mince.
Podstatnú rolu hrá mincovňa v Kremnici po roku 1892, teda po zavedení korunovej meny. Vďaka moderným technológiám je schopná zvládnuť prudký nárast razby nového obeživa. Práve rakúsko-uhorské koruny sú dnes veľmi vyhľadávaným zberateľským artiklom. Medzi tie najžiadanejšie patrí aj slávna zlatá dvadsať koruna s portrétom Františka Jozefa I. razená v rokoch 1892-1905.
Po zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918 je mincovňa v Kremnici vyrabovaná. O tri roky neskôr sa stroje v mincovni opäť rozbiehajú. Práve tu sú razené prvé halierové mince zvodného Československa. Medzi tie patrí aj 20 halier s motívom Otakara Španiela. Originál tejto mince, zušľachtený zlatom a ródiom nájdete v obľúbenej kolekcii Najobľúbenejšie československé mince.
Mincovňa Kremnica je činná do dnešných dní.
