Rozeta katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha

Exkluzívna medaila s názvom Rozeta Katedrály sv. Víta, Václava a Vojtecha je vyhotovená unikátnou technikou v kvalite Antique finish pripomínajúcou historické mince. Dominantou medaily je farebná akrylová rozeta znázorňujúca vitrážové okno najznámejšej pražskej katedrály.

Medaila disponuje veľkorysým priemerom cca 63 milimetrov, výškou hrany cca 3 milimetre a hmotnosťou cca 36,9 gramov. Navyše je zušľachtená rýdzim striebrom a vlastníctvom sa môže pochváliť len 400 zberateľov, tak nízka je limitácia.

K medaile dostanete Certifikát autentickosti a elegantnú kazetu, v ktorej je medaila uložená a je možné ju tak reprezentatívne vystavovať.

Objednávkou získate:

• Medailu zušľachtenú rýdzim striebrom
• Istotu veľmi nízkej limitácie, iba 400 kusov
• Certifikát autentickosti a elegantnú kazetu

Najvýznamnejšia pražská sakrálna stavba na medaile neobvyklého spracovania nájdete iba v ponuke Národnej Pokladnice. Neváhajte s objednávkou!

Kov:

Základný mincovný kov

Zušľachtenie:

Rýdze striebro 999/1000

Priemer:

Ccc 63 mm

Hmotnosť:

Cca 37 g

Kvalita:

Antique finish

Rok emisie:

2022

Limitácia:

400 ks

V univerzalizme gotickej architektúry to boli práve farebné vitráže, ktoré katedrálu urobili jedinečnú a odlišujúcu sa od ostatných stavieb so spoločnými rysmi. Zo Saint-Denis, ktoré sa stalo pohrebiskom francúzskych kráľov, sa nový konštrukčný a výtvarný štýl začal rýchlo šíriť Európou. V našom prostredí je najvýznamnejšou ukážkou tohto strhujúceho slohu prestavba baziliky sv. Víta na vrcholne gotickú katedrálu v réžii Karola IV. Prvými architektmi svätovítskych okien a vitráží boli preslávení gotickí stavitelia Matyáš z Arrasu a Petr Parléř. Napriek tomu, že bolo české stredoveké sklárstvo na vysokej úrovni, bolo farebné sklo veľmi cenným artiklom. Svet stredovekých farieb bol plný duchovného symbolizmu a každá z farieb predstavovala špecifický význam v myslení stredovekých ľudí. Sklári vedeli sfarbiť sklo do modra mangánom, tak aby pripomínalo jasne modré nebo a ako zafír bolo symbolom nebeských cností. U žltého a žltozeleného skla sa verilo, že má liečivé a magické vlastnosti. Zelené sklo pripomínalo jaspis a smaragd, ktoré boli symbolom pevnej viery a duchovného bohatstva. Červené a purpurové sklá sa zafarbovali meďou. Farba šľahajúcich plamienkov evokovala lásku.

Stredoveké vitráže sa skladali z malých kúskov farebného skla nepravidelných tvarov, ktoré sa dohromady spájali olovenými pásmi, ktoré oddeľovali farebné odtiene a zároveň tvorili obrysy postáv a predmetov. Prostredníctvom výjavov na vitrážach získaval stredoveký človek predstavu o biblických príbehoch, ale tiež sa učil vnímať krásu umeleckého diela. Bohužiaľ sa žiadna z pôvodných gotických vitráží do dnešných dní nezachovala, pretože už v 15. a 16. storočí sa svätovítske okná museli novo zasklievať a farebné výplne sa nahrádzali čírym sklom, ktoré zodpovedalo benátskemu sklárstvu, ale aj zmenenému vkusu renesančného človeka. Areál Pražského hradu vrátane Katedrály sv. Víta prešiel do súčasných dní niekoľkými prestavbami. Ďalšie zo svätovítskych okien vznikali počas dostavby v 19. storočí pod taktovkou pražského architekta Jozefa Mockera. Prvorepublikové úpravy Pražského hradu a katedrály realizoval architekt Kamil Hilbert. Súčasné výplne svätovítskych okien vytvorilo množstvo umelcov v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia, ktoré Hilbert k spolupráci prizval. Medzi nimi zaznievajú skutočne zvučné mená ako napríklad prof. František Kysela, Max Švabinský, Cyril Bouda, Karol Svolinský alebo Alfons Mucha.

Darcom rozety na západnej stene hlavnej lode bolo v rokoch 1920–1928 Ministerstvo školstva a národnej osvety. Podľa námetu Antonína Podlahy bolo umelcom prof. Františkom Kyselou na rozete stvárnená téma stvorenia sveta. Realizácia sa chopil umelecko-sklenársky závod Jozefa Vlasáka pre špeciálnu výrobu chrámových a profánnych okien. V hornej časti rozety je Boh otec s nápismi: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem, tma bola nad hlbinami, zem však bola pustá a prázdna, Duch Boží vznášal sa nad vodami. V prvej kružbe je kompozícia s nápisom: Na počiatku bolo slovo. Stvorenie anjelov. V druhej kružbe: Deň prvý. Buď svetlo. V tretej kružbe: Deň druhý. Buď obloha. Vo štvrtej kružbe: Deň tretí. Ukáž sa súš. V piatej kružbe: Deň štvrtý. Deň a noc. V šiestej kružbe: Deň piaty. Ryby a vtáctvo. V siedmej kružbe: Deň šiesty. Zver zemská. V ôsmej kružbe: K obrazu môjmu. Stredná kružba: Dokončil Boh dňa siedmeho svoje dielo a dni tomu požehnal, odpočinul od všetkej práce. Ukončujúca kružba ľavá a pravá obsahuje nápisy: A videl Boh všetko, čo bol urobil a bolo to veľmi dobré.