Majestátna Veľká sfinga v rýdzom zlate

Keď sa povie Veľká sfinga, tak sa každý z nás v mysli prenesie do starodávneho Egypta, k brehom Nílu, do doby faraónov a predstaví si majestátnu záhadnú sochu, ktorá má telo leva s ľudskou hlavou a mužskou tvárou. Hlavu zdobí charakteristická pokrývka faraónov nazývaná "nemes", ktorá bola symbolom moci.

A práve túto významnú pamiatku dávnej minulosti by sme Vám radi predstavili prostredníctvom unikátnej zlatej mince s motívom Veľkej sfingy v Gíze. Jedinečná minca bola vyrazená do 1,2 g rýdzeho zlata 999/1000 špeciálnym lešteným razidlom v najvyššej mincovej kvalite a jej priemer je 18 mm.

Averz zobrazuje oficiálnu pečať štátu Niue, hodnotu mince a rok 2023, teda rok, v ktorom bola vydaná.

Reverz zdobí motív majestátnej Veľkej Sfingy v Gíze a opis "WONDER OF THE WORLD", v preklade "Div sveta".

Táto jedinečná zlatá minca sa stane neodmysliteľnou ozdobou Vašej kolekcie Nových 7 divov sveta. Mincu môžete ľahko doplniť do svojho elegantného numizmatického albumu, ktorý ponúka pole pre vloženie tejto cennej mince.

Neváhajte a objednajte si jeden z iba 2000 exemplárov ešte dnes!

Kov:

Rýdze zlato 999/1000

Priemer:

18 mm

Hmotnosť:

1,2 g

Kvalita:

Najvyššia mincová kvalita - Leštené razidlo

Nominálna hodnota:

2,50 NZD

Krajina pôvodu:

Niue

Rok emisie:

2023

Limitácia:

2000 pre cely svet

Veľká sfinga v Gíze je jednou z najstarších pamiatok na svete, ktoré kedy boli stvorené človekom. Kolosálna vápencová socha leží na západnom brehu Nílu v okolí impozantných pyramíd. Komplex bol postavený na dôležitej križovatke medzi Dolným a Horným Egyptom na okraji púšte.

Impozantný pamätník nechal pravdepodobne zhotoviť egyptský faraón Rachef zo ​​4. dynastie okolo 26. storočia p. n. l., pričom socha mala zobrazovať jeho tvár. Sfinga bola vytesaná z jedného kusu vápenca a vďaka svojim úctyhodným rozmerom 73 m dĺžky, 20 m výšky a 19 m šírky patrí medzi najväčšie sochy na svete. Jej stavba bola ovplyvnená egyptskou mytológiou, v ktorej nadpozemské bytosti boli zobrazované ako hybrid človeka a zvieraťa. Sfinga má levie telo s ľudskou hlavou a mužskou tvárou. Hlava je zdobená charakteristickou parochňou faraónov.

Zvyšky červeného pigmentu nájdené na jej tvári a modrý a zlatý pigment na pokrývke jej hlavy naznačujú, že Sfinga bola kedysi farebná. Egyptológovia odhadujú, že jej stavba trvala 3 roky a na jej prácach sa podieľalo okolo 100 robotníkov s kamennými kladivami a medenými dlátami. Originálny názov Sfingy nie je dodnes známy. V období Novej ríše (16. – 11. storočí p. n. l.) bola považovaná za podobizeň slnečného boha Harmachise, zvaného "Hôr na obzore".

Veľká Sfinga sa počas svojho dlhého života stala niekoľkokrát obeťou egyptského piesku. Prvý doložený pokus o vykopanie pieskom pochovanej Sfingy prebehol v 14. storočia p. n. l. na popud faraóna Thutmosa IV. Počas nasledujúcich troch tisícročí, však bola opäť pochovaná pod nánosmi naviateho piesku. Až v 20. rokoch 20. storočia bola úplne vykopaná.