Štvorzlatník cisára Františka Jozefa I.

Originálna historická minca z roku 1870

Štvorzlatník cisára Františka Jozefa I.

Ohodnoťte produkt ako prvý!

0
  • Originálna historická minca z roku 1870
  • 3,22 gramu zlata (900/1000)
  • Garancia zachovalosti mince
  • Certifikát autentickosti & originálna drevená kazeta
Jednotlivý produkt Máme vypredané!
Prosím informujte ma, akonáhle bude produkt opäť skladom.

Prvý Štvorzlatník cisára Františka Jozefa I. bol vyrazený roku 1870. Áno, táto ponuka sa týka originálnej historickej zlatej mince s rýdzosťou 900/1000.

Minca je vôbec prvým zlatým Štvorzlatníkom s podobizňou Františka Jozefa. V nasledujúcich rokoch sa razba každoročne opakovala a to až do roku 1892. Mince sa drobne líšili vo vyobrazení hlavy panovníka.

Zaujímavosťou je uvedená dvojaká nominálna hodnota, vyjadrená v guldenoch a frankoch zároveň. Priemer mince je 19 milimetrov a hmotnosť 3,22 gramu. Hrana je vrúbkovaná. Národná Pokladnica ručí za kvalitu a zachovalosť tejto originálnej historickej zlatej mince, klasifikovanej ako veľmi dobrá.

  • Na averze je vyobrazený mladý portrét samotného cisára Františka Jozefa I . Okolo jeho hlavy je vyrytý nápis "Ferencz József Aj a ďalej skratky krajín, ktorým vládol. Ve spodnbej čiasti je ďalšia skratka, "KB", ktorá označuje razby v mincovni Kremnica. Na reverze mince je vyobrazený znak Maďarska a v okruží nápisy "MAGYAR Királyság".

  • V dolnej časti reverznej strany je uvedený rok razbou 1870 a po stranách je uvedená nominálna hodnota 10 Fr (franky) a 4 Frt (forinty).

Razba prebehla v slávnej, dnes slovenskej mincovni Kremnica.. História mincovne siaha až do 14. storočia a dodnes razí štátne platidlá, pamätné medaily a mince. 

Zaujímavosťou je uvedená dvojaká nominálna hodnota, vyjadrená vo forintoch a frankoch zároveň. Priemer mince je 19 milimetrov a hmotnosť 3,22 gramu. Hrana je vrúbkovaná. Národná Pokladnica ručí za kvalitu a zachovalosť tejto originálnej historickej zlatej mince, klasifikovanej ako veľmi dobrá.

Objednávkou získate:

  • Originálnu historickú mincu z roku 1870
  • 3,22 gramu zlata (900/1000)
  • Garanciu zachovalosti mince
  • Certifikát autentickosti & drevenú kazetu 

Historický exemplár je vložený do štvorcovej archivačnej kapsule a spolu s ňou uložený do reprezentatívneho boxu. Neoddeliteľnou súčasťou zásielky je Certifikát autentickosti, ktorý potvrdzuje všetky vyššie uvedené parametre.

Kov:
Zlato (900/1000)
Priemer:
19 mm
Hmotnosť:
3,22 g
Kvalita:
Velmi dobrá
Dvojaká nom. hodnota:
10 Fr (franky) a 4 Frt (forinty)
Mincovňa:
Kremnica
Krajina pôvodu:
Rakúsko-Uhorsko
Rok emisie:
1870 (prvoražba)

František Jozef I.,

cisár rakúsky, kráľ český a uhorský kráľ lombardský, benátsky, dalmátsky, chorvátsky a slavonský sa ujal vlády vo svojich osemnástich rokoch dňa 2. decembra 1848 v Olomouci a vládol až do svojej smrti (teda do novembra 1916). Bol symbolom reakčnej formy vlády nazývanej Bachov neoabsolutizmus. Stal sa tiež jedným z najdlhšie vládnucich panovníkov na svete a dožil sa tiež najvyššieho veku zo všetkých habsburgovských panovníkov (86 rokov).

Politicky sa František Jozef I. najprv prezentoval ako totalitný vládca. Navyše v prvých rokoch podliehal mladý panovník vplyvu svojej matky, ambicióznej arcivojvodkyni Žofii Bavorskej. V roku 1849 krvavo potlačil revolúciu v Uhorsku. Následne sa stal symbolom reakčnej formy vlády nazývanej ako Bachov neoabsolutizmus (podľa rakúskeho ministra vnútra Alexandra von Bacha), ktorý sa v podstate snažil o posilnenie integrácie Rakúska a jeho ďalšiu centralizáciu. Staval sa nepriateľsky k všetkým demokratizačným snahám. Avšak je tiež spojený s radom reforiem, ktoré okrem iného umožnili veľký rozvoj priemyslu a bankovníctva. Jedným z dokladov, dokazujúcich cisárovo totalitné jednanie bolo nariadenie deportovať významného českého žurnalistu Karla Havlíčka Borovského do juhotyrolského Brixenu. To sa stalo v decembri roku 1851 bez akéhokoľvek súdneho konania.

V roku 1860 vydal František Jozef I. tzv. Októbrový diplom, ktorý otvoril cestu k reforme Rakúska v konštitučnej monarchii. Postupne si zvykal na rolu konštitučného panovníka, ktorá síce nezodpovedala jeho zmýšľaniu, ale postupne si na ňu privykol a prispôsobil sa. Stal sa skôr mužom kompromisu než zástancom tvrdej politickej línie. Ústava z decembra 1867 stanovila jasné právomoci cisára a kráľa, ktorý sa stal symbolom jednoty dvojštátia Rakúsko-Uhorska. Toto obdobie bolo tiež dobou vzostupu jeho popularity. Zatiaľ čo v roku 1848 bol symbolom nepopulárnej reakcie a v roku 1853 na neho bol dokonca spáchaný atentát. Po roku 1867 sa starnúci František Jozef I. stal najpopulárnejším členom dynastie a rešpektovaným monarchom, čo iste súviselo s jeho novou politickou líniou kompromisu a opatrným zasahovaním do politického života monarchie.

Prvý Štvorzlatník cisára Františka Jozefa I. bol vyrazený roku 1870. Áno, táto ponuka sa týka originálnej historickej zlatej mince s rýdzosťou 900/1000.

Minca je vôbec prvým zlatým Štvorzlatníkom s podobizňou Františka Jozefa. V nasledujúcich rokoch sa razba každoročne opakovala a to až do roku 1892. Mince sa drobne líšili vo vyobrazení hlavy panovníka.

Zaujímavosťou je uvedená dvojaká nominálna hodnota, vyjadrená v guldenoch a frankoch zároveň. Priemer mince je 19 milimetrov a hmotnosť 3,22 gramu. Hrana je vrúbkovaná. Národná Pokladnica ručí za kvalitu a zachovalosť tejto originálnej historickej zlatej mince, klasifikovanej ako veľmi dobrá.

  • Na averze je vyobrazený mladý portrét samotného cisára Františka Jozefa I . Okolo jeho hlavy je vyrytý nápis "Ferencz József Aj a ďalej skratky krajín, ktorým vládol. Ve spodnbej čiasti je ďalšia skratka, "KB", ktorá označuje razby v mincovni Kremnica. Na reverze mince je vyobrazený znak Maďarska a v okruží nápisy "MAGYAR Királyság".

  • V dolnej časti reverznej strany je uvedený rok razbou 1870 a po stranách je uvedená nominálna hodnota 10 Fr (franky) a 4 Frt (forinty).

Razba prebehla v slávnej, dnes slovenskej mincovni Kremnica.. História mincovne siaha až do 14. storočia a dodnes razí štátne platidlá, pamätné medaily a mince. 

Zaujímavosťou je uvedená dvojaká nominálna hodnota, vyjadrená vo forintoch a frankoch zároveň. Priemer mince je 19 milimetrov a hmotnosť 3,22 gramu. Hrana je vrúbkovaná. Národná Pokladnica ručí za kvalitu a zachovalosť tejto originálnej historickej zlatej mince, klasifikovanej ako veľmi dobrá.

Objednávkou získate:

  • Originálnu historickú mincu z roku 1870
  • 3,22 gramu zlata (900/1000)
  • Garanciu zachovalosti mince
  • Certifikát autentickosti & drevenú kazetu 

Historický exemplár je vložený do štvorcovej archivačnej kapsule a spolu s ňou uložený do reprezentatívneho boxu. Neoddeliteľnou súčasťou zásielky je Certifikát autentickosti, ktorý potvrdzuje všetky vyššie uvedené parametre.

Prosím informujte ma, akonáhle bude produkt opäť skladom.
Špecifikácia
Kov:
Zlato (900/1000)
Priemer:
19 mm
Hmotnosť:
3,22 g
Kvalita:
Velmi dobrá
Dvojaká nom. hodnota:
10 Fr (franky) a 4 Frt (forinty)
Mincovňa:
Kremnica
Krajina pôvodu:
Rakúsko-Uhorsko
Rok emisie:
1870 (prvoražba)

František Jozef I.,

cisár rakúsky, kráľ český a uhorský kráľ lombardský, benátsky, dalmátsky, chorvátsky a slavonský sa ujal vlády vo svojich osemnástich rokoch dňa 2. decembra 1848 v Olomouci a vládol až do svojej smrti (teda do novembra 1916). Bol symbolom reakčnej formy vlády nazývanej Bachov neoabsolutizmus. Stal sa tiež jedným z najdlhšie vládnucich panovníkov na svete a dožil sa tiež najvyššieho veku zo všetkých habsburgovských panovníkov (86 rokov).

Politicky sa František Jozef I. najprv prezentoval ako totalitný vládca. Navyše v prvých rokoch podliehal mladý panovník vplyvu svojej matky, ambicióznej arcivojvodkyni Žofii Bavorskej. V roku 1849 krvavo potlačil revolúciu v Uhorsku. Následne sa stal symbolom reakčnej formy vlády nazývanej ako Bachov neoabsolutizmus (podľa rakúskeho ministra vnútra Alexandra von Bacha), ktorý sa v podstate snažil o posilnenie integrácie Rakúska a jeho ďalšiu centralizáciu. Staval sa nepriateľsky k všetkým demokratizačným snahám. Avšak je tiež spojený s radom reforiem, ktoré okrem iného umožnili veľký rozvoj priemyslu a bankovníctva. Jedným z dokladov, dokazujúcich cisárovo totalitné jednanie bolo nariadenie deportovať významného českého žurnalistu Karla Havlíčka Borovského do juhotyrolského Brixenu. To sa stalo v decembri roku 1851 bez akéhokoľvek súdneho konania.

V roku 1860 vydal František Jozef I. tzv. Októbrový diplom, ktorý otvoril cestu k reforme Rakúska v konštitučnej monarchii. Postupne si zvykal na rolu konštitučného panovníka, ktorá síce nezodpovedala jeho zmýšľaniu, ale postupne si na ňu privykol a prispôsobil sa. Stal sa skôr mužom kompromisu než zástancom tvrdej politickej línie. Ústava z decembra 1867 stanovila jasné právomoci cisára a kráľa, ktorý sa stal symbolom jednoty dvojštátia Rakúsko-Uhorska. Toto obdobie bolo tiež dobou vzostupu jeho popularity. Zatiaľ čo v roku 1848 bol symbolom nepopulárnej reakcie a v roku 1853 na neho bol dokonca spáchaný atentát. Po roku 1867 sa starnúci František Jozef I. stal najpopulárnejším členom dynastie a rešpektovaným monarchom, čo iste súviselo s jeho novou politickou líniou kompromisu a opatrným zasahovaním do politického života monarchie.