Repliky florén Karola Róberta & poldenár vojvodu Bela

Set dvoch pamätných medailí

Repliky florén Karola Róberta & poldenár vojvodu Bela

Ohodnoťte produkt ako prvý!

0

Set dvoch pamätných medailí

  • Zušľachtené rýdzim zlatom (Au 999/1000)
  • Zušľachtené rýdzim striebrom (Ag 999/1000)
Jednotlivý produkt Máme vypredané!
Prosím informujte ma, akonáhle bude produkt opäť skladom.

Predstavujeme vám set dvoch pamätnych medailí:

Replika zlatého floréna Karola Róberta je zušľachtená 24-karátovým zlatom.

  • Averz: Florentská ľalia, S IOHANNES B – Svätý Ján
  • Reverz: Ján Krstiteľ, S IOHANNES B – Svätý Ján

Replika Poldenár vojvodu Bela je zušľachtená 24-karátovým striebrom.

  • Averz: Kríž obkrúžený kruhom z perlovcových guliek a okolo neho legenda BELA DVX
  • Reverz: Stredový kríž a štyri malé trojuholníčky

Motívy medailí sú precízne a krásne viditeľné aj vďaka razbe v najvyššej mincovej kvalite – lešteným razidlom. Obe razby majú priemer 40 mm a hmotnosť 27,9 g. Obe pamätné medaile sú bezpečne uložené v priehľadnom rámčeku a môžete ich tak mať stále na očiach. Tento rámik od nás dostanete úplne ZADARMO.

Objednávkou získate:

  • Dve zušľachtené pamätné medaily
  • Elegantný rámček ZADARMO
  • Certifikát autentickosti ku každej medaile
  • Informačné karty

S replikami dostávate Certifikáty autentickosti, ktoré Vám zaručujú pravosť a kvalitu numizmatov, a informačné karty, na ktorých nájdete odborný text popisujúci pôvod, históriu a kvalitu numizmatov.

Replika Karola Róberta:
Plátovanie:
Rýdze zlato (999/1000)
Replika vojvodu Bela:
Plátovaine:
Rýdze striebro (999/1000)
Priemer (obe razby):
40 mm
Hmotnosť (obe razby):
27,9 g
Kvalita (obe razby):
Najvyššia – leštené razidlo

Replika zlatého floréna Karola Róberta

Kremnická mincovňa je najstaršou dodnes existujúcou mincovňou na svete. Jej vznik je spätý s r. 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil osadu Cremnychbana, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a pridelil mu privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince z 23 karátového zlata, ktoré sa tu začali raziť, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a hovorilo sa im florény. Mince z čistého zlata, ktorú razili od polovice 13. storočia Florenťania, boli v tom čase známou menou po celej Európe. Na jednej strane bola ľalia a na tej druhej znázornený sv. Ján Krstiteľ. Známy Floren veľmi rýchlo ovládol peňažný obeh v zlate. Latinský nápis z obdobnej benátskej mince končil slovami "ista ducatus", preto im ľudia začali hovoriť tiež dukáty.

Dolovanie a mincovníctvo prinieslo Kremnici bohatstvo a slávu. Produkcia zlata v 14. storočí v Uhorsku priniesla mestu prívlastok "zlatá" Kremnica. Tunajšie zlaté bane v tej dobe a predovšetkým potom v 16. storočí patrili k najvýnosnejším v Európe a za doby Márie Terézie patrila mincovňa k jedným z najvýznamnejších na celom európskom kontinente.

Zlaté mince a rozširovanie ich razby vypovedajú o bohatstvu, prosperite a vzostupu jednotlivých štátnych útvarov stredovekej Európy. Od 7. storočia až do pol. 13. storočia sa v Európe okrem Byzancie žiadne zlato nerazilo. Európa na tom bola ekonomicky tak nízko, že čo potrebovala, musela nakupovať, a zlato odplávalo predovšetkým do islamských krajín. Vďaka bohatým nálezom zlata v 12. - 13. storočí a následnom rozšírení zlatej razby v európskych krajinách sa Európa v tej dobe dostala až na tak vysokú ekonomickú úroveň, že namiesto toho, aby z nej zlato odplávalo, tak sa do nej "prichádzalo". Zlata bolo nakoniec toľko, že sa začali raziť mince.

Replika Poldenár vojvodu Bela

Keď sa stal Ondrej I. uhorským kráľom, vzniklo v rámci kráľovstva menšie územie nazvané vojvodstvo. Ovládal ho od roku 1048 vojvoda (dux) Belo, z dvoch starobylých hradov v Nitre a Bihori (severné Rumunsko). Belo pochádzal z pôvodnej uhorskej panovníckej dynastie. Vojvoda a jeho služobníci pripájali k centrálnej časti Uhorska nové územia získané aj na Slovensku. Z titulu vládcu pomerne veľkého územia kráľ Ondrej I. prepožičal Belovi právo razby vlastných mincí. V rokoch 1048 až 1060 sa teda v nitrianskej a biharskej mincovni vyrábali strieborné uhorské poldenáre vojvodu Bela.

Poldenár je iba druhou arpádovskou mincou, ktorá bola razená aj na Slovensku, konkrétne v Nitre a okolí. Vojvodské poldenáre prevyšovali svojou akosťou poldenáre kráľa Ondreja I., čo bolo v období okolo polovice 11. storočia neobvyklé, až výnimočné. Preto sú Belove mince jednými z najkrajších uhorských mincí. Vďaka svojej reprezentatívnosti a obsahu striebra 87% boli zaujímavou menou ako pre domácich tak pre zahraničných obchodníkov.

V roku 1060 prevzal Belo po svojom bratovi Ondrejovi I. uhorský tron a stal sa uhorským kráľom. Strýkom jeho otca bol veľkoknieža a kráľ Uhorska svätý Štefan I.

Belo I. Uhorský sa preslávil ako neohrozený vojvodca, chytrý a schopný panovník. Vedľa rozvoja mincovníctva presadil významné reformy ktoré mali z Uhorska učiniť moderný a silný štát. Určil pevnú cenu výrobkov, znížil dane, zrušil vymáhanie starých dlhov a namiesto nedele sa trhovým dňom stala sobota.

Detailnejšie informácie k obom minciam a ďalšie historické zaujímavosti sa dozviete z informačných kariet k obom numizmatom, ktorých autormi sú uznávaní slovenskí historici Slovenského národného múzea, Mgr. Marek Budaj PhD. a PhDr. Ján Hunka, CSc.

Predstavujeme vám set dvoch pamätnych medailí:

Replika zlatého floréna Karola Róberta je zušľachtená 24-karátovým zlatom.

  • Averz: Florentská ľalia, S IOHANNES B – Svätý Ján
  • Reverz: Ján Krstiteľ, S IOHANNES B – Svätý Ján

Replika Poldenár vojvodu Bela je zušľachtená 24-karátovým striebrom.

  • Averz: Kríž obkrúžený kruhom z perlovcových guliek a okolo neho legenda BELA DVX
  • Reverz: Stredový kríž a štyri malé trojuholníčky

Motívy medailí sú precízne a krásne viditeľné aj vďaka razbe v najvyššej mincovej kvalite – lešteným razidlom. Obe razby majú priemer 40 mm a hmotnosť 27,9 g. Obe pamätné medaile sú bezpečne uložené v priehľadnom rámčeku a môžete ich tak mať stále na očiach. Tento rámik od nás dostanete úplne ZADARMO.

Objednávkou získate:

  • Dve zušľachtené pamätné medaily
  • Elegantný rámček ZADARMO
  • Certifikát autentickosti ku každej medaile
  • Informačné karty

S replikami dostávate Certifikáty autentickosti, ktoré Vám zaručujú pravosť a kvalitu numizmatov, a informačné karty, na ktorých nájdete odborný text popisujúci pôvod, históriu a kvalitu numizmatov.

Prosím informujte ma, akonáhle bude produkt opäť skladom.
Špecifikácia
Replika Karola Róberta:
Plátovanie:
Rýdze zlato (999/1000)
Replika vojvodu Bela:
Plátovaine:
Rýdze striebro (999/1000)
Priemer (obe razby):
40 mm
Hmotnosť (obe razby):
27,9 g
Kvalita (obe razby):
Najvyššia – leštené razidlo

Replika zlatého floréna Karola Róberta

Kremnická mincovňa je najstaršou dodnes existujúcou mincovňou na svete. Jej vznik je spätý s r. 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil osadu Cremnychbana, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a pridelil mu privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince z 23 karátového zlata, ktoré sa tu začali raziť, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a hovorilo sa im florény. Mince z čistého zlata, ktorú razili od polovice 13. storočia Florenťania, boli v tom čase známou menou po celej Európe. Na jednej strane bola ľalia a na tej druhej znázornený sv. Ján Krstiteľ. Známy Floren veľmi rýchlo ovládol peňažný obeh v zlate. Latinský nápis z obdobnej benátskej mince končil slovami "ista ducatus", preto im ľudia začali hovoriť tiež dukáty.

Dolovanie a mincovníctvo prinieslo Kremnici bohatstvo a slávu. Produkcia zlata v 14. storočí v Uhorsku priniesla mestu prívlastok "zlatá" Kremnica. Tunajšie zlaté bane v tej dobe a predovšetkým potom v 16. storočí patrili k najvýnosnejším v Európe a za doby Márie Terézie patrila mincovňa k jedným z najvýznamnejších na celom európskom kontinente.

Zlaté mince a rozširovanie ich razby vypovedajú o bohatstvu, prosperite a vzostupu jednotlivých štátnych útvarov stredovekej Európy. Od 7. storočia až do pol. 13. storočia sa v Európe okrem Byzancie žiadne zlato nerazilo. Európa na tom bola ekonomicky tak nízko, že čo potrebovala, musela nakupovať, a zlato odplávalo predovšetkým do islamských krajín. Vďaka bohatým nálezom zlata v 12. - 13. storočí a následnom rozšírení zlatej razby v európskych krajinách sa Európa v tej dobe dostala až na tak vysokú ekonomickú úroveň, že namiesto toho, aby z nej zlato odplávalo, tak sa do nej "prichádzalo". Zlata bolo nakoniec toľko, že sa začali raziť mince.

Replika Poldenár vojvodu Bela

Keď sa stal Ondrej I. uhorským kráľom, vzniklo v rámci kráľovstva menšie územie nazvané vojvodstvo. Ovládal ho od roku 1048 vojvoda (dux) Belo, z dvoch starobylých hradov v Nitre a Bihori (severné Rumunsko). Belo pochádzal z pôvodnej uhorskej panovníckej dynastie. Vojvoda a jeho služobníci pripájali k centrálnej časti Uhorska nové územia získané aj na Slovensku. Z titulu vládcu pomerne veľkého územia kráľ Ondrej I. prepožičal Belovi právo razby vlastných mincí. V rokoch 1048 až 1060 sa teda v nitrianskej a biharskej mincovni vyrábali strieborné uhorské poldenáre vojvodu Bela.

Poldenár je iba druhou arpádovskou mincou, ktorá bola razená aj na Slovensku, konkrétne v Nitre a okolí. Vojvodské poldenáre prevyšovali svojou akosťou poldenáre kráľa Ondreja I., čo bolo v období okolo polovice 11. storočia neobvyklé, až výnimočné. Preto sú Belove mince jednými z najkrajších uhorských mincí. Vďaka svojej reprezentatívnosti a obsahu striebra 87% boli zaujímavou menou ako pre domácich tak pre zahraničných obchodníkov.

V roku 1060 prevzal Belo po svojom bratovi Ondrejovi I. uhorský tron a stal sa uhorským kráľom. Strýkom jeho otca bol veľkoknieža a kráľ Uhorska svätý Štefan I.

Belo I. Uhorský sa preslávil ako neohrozený vojvodca, chytrý a schopný panovník. Vedľa rozvoja mincovníctva presadil významné reformy ktoré mali z Uhorska učiniť moderný a silný štát. Určil pevnú cenu výrobkov, znížil dane, zrušil vymáhanie starých dlhov a namiesto nedele sa trhovým dňom stala sobota.

Detailnejšie informácie k obom minciam a ďalšie historické zaujímavosti sa dozviete z informačných kariet k obom numizmatom, ktorých autormi sú uznávaní slovenskí historici Slovenského národného múzea, Mgr. Marek Budaj PhD. a PhDr. Ján Hunka, CSc.