Dnešné vydanie numizmatických noviniek je venované Razbe dňa. Ide o unikátny projekt, ktorého poslaním je pripomenúť nezabudnuteľné osobnosti našich dejín v deň ich významných jubileí. Dnes sa razí strieborná pocta nášmu prvému prezidentovi, Tomášovi G. Masarykovi. Deje sa tak práve dnes 7. marca, teda presne 170 rokov od narodenia muža, ktorý nám pomohol k samostatnosti, suverenite a slobode. Motív práve razenej pamätnej medaily pripravila medailérka a výtvarníčka Irena Hradecká, DiS. A práve s ňou sa teraz budeme chvíľu rozprávať.

Medailérka Irena Hradecká, DiS.

Irena, začnime trošku všeobecne, aby sme Vás čitateľom najprv predstavili. Prečo ste si vybrali medailérske remeslo? Viem, že pochádzate zo severu Čiech a študovali ste v Jablonci. Chceli ste to mať kúsok do školy alebo v tom bolo niečo iné?

Povedala by som, že si skôr medailérske remeslo vybralo mňa. Začalo to tým, že sa starí rodičia presťahovali z Rovenska pod Troskami do Jablonca nad Nisou, aby to mal môj dedo (akademický sochár) bližšie do zamestnania. Konkrétne na strednú umeleckopriemyselnú školu, kde pôsobil ako pedagóg a zástupca riaditeľa. Tu neskôr študoval za pasiara (umelecké kováčstvo) aj môj otec, a nakoniec aj ja umeleckopriemyselné spracovanie kovov. V tej dobe tu už fungovala vyššia odborná škola, zameraná na razenú mincu a medailu, tak som nastúpila na toto štúdium zakončené absolutóriom a získaním titulu diplomovaného špecialistu. Už od detstva som smerovala týmto smerom, vyrastala som v bižutérnom a medailérskom prostredí, takže voľba strednej školy bola jasná.

Medailérstvo sa mi javí ako celkom tvrdá práca. Priznám sa ale, že si predstavujem, ako stojíte pri nejakom pni a búchate do kusu kovu akýmsi špeciálnym kladivom. Tak to už asi nechodí, však? Môžete nám - menej zasväteným v skratke vysvetliť, v čom práca medailéra vlastne dnes spočíva?

Rovnako ako aj iné odbory, aj medailérstvo sa vyvíja dopredu. Predtým sa mince skutočne razili kus po kuse na drevených klátoch, pri ktorých sedel razič mincí a oháňal sa kladivom. Toto historické remeslo už môžete vidieť len v nejakých knižkách, múzeách, či na špeciálnych akciách. Teraz je to samozrejme iné, mince/medaily razia automatizované lisy. To ale neznamená, že na tom nie je žiadna práca. Samotnej razbe predchádza veľa pracovných procesov, ktorými sa zaoberá celý tím špecialistov. Medailér by mal pripraviť návrh, ktorý je nielen pekný, ale ideálne aj vyrobiteľný, čo nie je samozrejmosť. Pri návrhu, a následne pri samotnej tvorbe reliéfu sa strávia dlhé hodiny, dni, niekedy aj týždne práce, a nezáleží, či je vyrábaný ručným modelovaním, alebo pomocou počítača. Takže medailér by mal byť okrem výtvarného talentu vybavený aj trpezlivosťou, zmyslom pre detail, priestorovou predstavivosťou, znalosťami anatómie a perspektívy, a tiež digitálnou gramotnosťou. A rovnako ako u väčšiny sedavého zamestnania je táto práca náročná na chrbát, krčnú chrbticu a oči.

Prezradíte nám, čo Vás na Vašej práci baví najviac?

Páči sa mi, že si pri každej téme trochu rozšírim obzory, pretože každú prácu začínam naštudovaním informácií o danej téme. Rada chodím na výstavy či veľtrhy u nás i v zahraničí, kde sa stretávam so známymi aj novými ľuďmi, ktorí sú, alebo sa stávajú vášnivými odborníkmi v tomto zameraní. A tiež ma veľmi baví spolupráca s mojimi kolegami, ktorí sú moc milí a je s nimi zábava.

Keby ste neboli medailérkou, čím by ste chceli byť?

S najväčšou pravdepodobnosťou by som zostala vo výtvarných kruhoch, pretože rôzne umelecké odbory spolu úzko súvisia. Určitú prax mám ale aj v iných odboroch, než je samotné medailérstvo, a to napríklad šperkárstvo, grafika, ilustrovanie, alebo aj gravírovanie ...

Máte pre Vašu prácu nejaký vzor? Mám na mysli nejakého výtvarníka alebo autoritu v odbore, ktorého prácu obdivujete?

Čím dlhšie sa v tomto prostredí pohybujem, tým viac ľudí obdivujem, pretože neustále spoznávam nové tváre. Asi by nebolo úplne správne niektoré z nich vymenovať, keby som náhodou na niekoho zabudla. Musím ale povedať, že v tomto odbore je naozaj vysoká koncentrácia skvelých ľudí, či už v tuzemsku alebo za hranicami. Našla som tu hneď niekoľko výborných priateľov.

Keby ste mali vybrať jeden svoj návrh, na ktorom ste pracovali za celú svoju doterajšiu kariéru najradšej, aký by to bol?

Vždy ma veľmi bavilo robiť návrhy pri novej spolupráci, je to také vzrušujúce. Ak by som mala byť konkrétnejšia, tak jedna z najradostnejších prác bol zakladač k replikám československých bankoviek, ktoré Národná Pokladnica čoskoro predstaví. Paradoxne nešlo o medaily, ale o kresby na spomínaný zakladač. To ma veľmi bavilo. Samotné bankovky budú vyrobené z rýdzeho zlata s kolorovaním, ide o veľmi zaujímavý projekt. V živej pamäti mám ešte dvestokorunovú mincu s témou Operácia Anthropoid, ktorú vydala Česká národná banka v roku 2017. Rada spomínam aj na spoluprácu s Českou numizmatickou spoločnosťou, kedy sa jedna razba konala dokonca u nás doma v dielni.

Sen väčšiny športovcov je dostať sa na Olympiádu. Existuje pre Vás - medailérov podobná priečka?

Prianím mnohých medailérov je vyhrávať v súťažiach na pamätné mince vypisované národnou bankou. To je ale taká častejšia Olympiáda, ktorá prebieha niekoľkokrát do roka. Väčšia méta je účasť na celosvetovej výstave FIDEM, ktorá sa koná raz za dva roky. Tam sa snažia nalákať predovšetkým mladých výtvarníkov, pretože medailérov vo svete ubúda a stávame sa ohrozeným druhom. Ďalším zaujímavým počinom, hoci nejde o súťaže, sú zahraničné umelecké sympóziá. U nás už bohužiaľ medailérske sympózium nie je, ale konávalo sa v Uherskom Hradišti.

Viem, že Národná Pokladnica Vás oslovila, aby ste vytvorili motív tohtoročnej Razby dňa, kvôli Vášmu precíznemu, ale jednoduchému grafickému štýlu. Váš rukopis tak perfektne korešponduje s osobnosťou TGM - presný, dokonalý, bez zbytočných ozdôb a prikrášľovania. Pracovali ste vždy týmto spôsobom, alebo sa Váš štýl vykryštalizoval časom?

Nemyslím si, že by môj štýl bol zakaždým vyložene takto sterilný, ale je pravda, že mám rada minimalizmus, a vždy sa snažím odviesť najlepšiu prácu do posledného detailu a pristupovať k veci originálnym spôsobom. Každému výtvarníkovi nejakú dobu trvá, než si nájde svoj štýl a ustáli sa mu rukopis, ale aj to sa celý život vyvíja. Dôležité je prispôsobiť sa danej téme.

Ako Vám vlastne klienti zadávajú prácu? Máte voľnú ruku alebo Vám zadávatelia do kresleného návrhu hovoria? A ak sa miešajú obe možnosti, ktorá Vám viac vyhovuje?

Zvyčajne dostanem iba tému a špecifikáciu produktu, akou je veľkosť, materiál atď. Vo výtvarnom spracovaní mávam voľnú ruku, pripravím niekoľko variantov a finálny návrh dolaďujeme k dokonalosti. Občas sa ale dá k niektorej téme vymyslieť toľko možností, že by bolo lepšie byť trochu zviazaný predstavou zadávateľa. Ja osobne mám radšej ťažšie témy, je to väčšia výzva.

Vráťme sa k dnešnému projektu. Aký je to pocit, pozerať sa na razbu takmer tisícky strieborných medailí, ktorým ste dali „tvár“ a navyše sú najžiadanejším artiklom z ponuky Národnej Pokladnice?

Je pre mňa obrovskou poctou byť súčasťou tejto významnej razby. Splnilo sa mi tým hneď niekoľko snov. Je radosť pracovať s ľuďmi, ktorí svojej práci rozumejú a robia ju radi.

Tohtoročnú Razbu dňa, pamätnú medailu k 170. výročiu TGM, rezervujte na www.razba-dna.sk.

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Ďalšie informácie si pozrite v našich Zásadách používania súborov cookie. Zásadách používania súborov cookie.