Keď sa obyčajný deň zmení na neobyčajný
Bol bežný januárový deň roku 1848, keď sa v oblasti Coloma v podhorí Sierra Nevady odohral nevídaný objav. Tesár James W. Marshall, zamestnanec na píle Johna Suttera, našiel v koryte potoka drobné vločky zlata. O svojom objave informoval svojho zamestnávateľa, s ktorým sa dohodol, že sa stanú obchodnými partnermi a svoj objav budú držať v tajnosti. Avšak ako to už býva, človek mieni a život mení. Skrátka, správa o náleze zlata sa vo veľmi krátkom čase rozšírila do všetkých kútov zeme a do miesta nálezov sa začali hrnúť tisíce hľadačov šťastia.
Zlatá horúčka menila roly v spoločnosti
Správa o náleze zlata sa objavila v tlači zhruba v polovici leta 1848. V tom momente sa tisíce (väčšinou) mužov rozhodlo tzv. chytiť príležitosť za pačesy a vydať sa do krajiny zasľúbenej. Cestovali po mori aj po súši a na dosiahnutie svojho sna si neváhali požičiavať peniaze, utrácať celoživotné úspory či zastavovať svoje majetky. Ženy naopak zostávali väčšinou samy doma a dostávali sa do pozícií, kedy sa o všetko museli naučiť postarať samy, vrátane napríklad vedenia podnikov.
Tienisté stránky zlatej horúčky
Zlatá horúčka do krajiny prilákala mnoho ľudí, čo spôsobilo veľký nárast obyvateľstva a vznik nových miest, v ktorých nechýbali obchody, salóny či nevestince. Imigranti sa veľmi rýchlo začali stretávať aj s nepriaznivými stránkami, akými boli tvrdé pracovné podmienky, choroby či dokonca smrť. Avšak aj napriek týmto okolnostiam do krajiny prúdilo stále množstvo nových imigrantov túžiacich po bohatstve. Tí len v roku 1849 vydolovali zo zeme zlato v hodnote 10 miliónov dolárov, v roku 1850 už vo výške 41 miliónov dolárov a v rokoch 1851 a 1852 to bolo 75 a 81 miliónov dolárov.
S pribúdajúcimi rokmi bolo čoraz ťažšie zlato získať, povrchové zlato postupne mizlo. Od roku 1853 sa síce začala používať nová technika hydraulickej ťažby, ktorá priniesla značné zisky, ale taktiež ničila okolitú krajinu.
V roku 1857 sa ustálil príjem na zhruba 45 miliónoch dolárov ročne. To však neznamenalo koniec osídľovania Kalifornie, krajina na konci desaťročia mala už neuveriteľných 380 000 obyvateľov. Len San Francisco, ktoré malo v roku 1846 niekoľko stoviek obyvateľov, dosiahlo v roku 1850 počet 34 000 obyvateľov.
Populačný boom spolu s devastujúcou metódou ťažby spôsobovali trvalé zmeny. Z hľadiska životného prostredia bol objav zlata katastrofou. Pričom hlavný vplyv to malo na poľnohospodárstvo, pretože kvôli ťažbe boli vykopávané rieky a kvôli procesu oddeľovania zlata sa používala ortuť. A tak v roku 1884 bola hydraulická ťažba zakázaná a v krajine sa opäť stalo dominantné poľnohospodárstvo, čím je dodnes. Kedysi vidiecka Kalifornia sa za čias zlatej horúčky stala oblasťou posiatou mestami. Majoritné mexické obyvateľstvo sa postupne stávalo minoritou. A zlatá horúčka do istej miery zapríčinila „amerikanizáciu" Kalifornie.
Spomienkou na zlatú horúčku sú mestá ako Gold Rush či Štátny historický park Marshall Gold Discovery, kde kedysi stával Sutterov mlyn.
Oficiálna minca pripomína kalifornskú zlatú horúčku
Kalifornská zlatá horúčka sa radí k jednej z najvýznamnejších udalostí v histórii Spojených štátov amerických. Na jej počesť, k 175. výročiu, bola vydaná oficiálna minca v tvare tehličky s rozmermi 6 x 11 mm z 1/100 unce rýdzeho zlata 999/1000. Minca je z obľúbenej série In Gold We Trust a je razená v najvyššej mincovej kvalite.
Dizajn reverzu odkazuje na zlatú horúčku v Kalifornii, averzná strana zobrazuje erb Gibraltáru, nominálnu hodnotu 50 pencí a popis vlastností mince.
Zlatá minca je perfektným numizmatom do zberateľského portfólia či už skúsených, ale aj začínajúcich zberateľov.
Pre viac informácií o minci navštívte: KALIFORNSKÁ ZLATÁ HORÚČKA
