Zo života Márie Terézie
Mária Terézia sa rada vzdelávala a tiež sa venovala hudbe, tancu, ale aj maľovaniu. O jej výchovu sa starali z počiatku jezuiti, vďaka ktorým získala dobré vzdelanie a hovorila niekoľkými jazykmi. Okrem nemčiny plynule hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.
So svojím budúcim manželom Františkom Štefanom Lotrinským sa spoznala už ako 6 ročná na viedenskom dvore. Zosobášili sa 12. februára 1736 vo viedenskom augustiánskom kostole. Táto svadba znamenala vznik Habsbursko – Lotrínskej dynastie. Postupne splodili až 16 detí.
Nástup na trón
Mária Terézia nastúpila na trón v roku 1740 vo svojich 23 rokoch. Z jej nástupom na trón nesúhlasili pruský kráľ Fridrich II., ktorý si robil nároky na Sliezsko, tiež nesúhlasilo aj Bavorsko, Sasko, Španielsko a Francúzsko. Mária Terézia nemala pevnú oporu ani vo vnútri krajiny.
Iba Anglicko, Holandsko, pápež, Benátky a Sardínia prijali cisárovo rozhodnutie o dedičstve trónu a Máriu Teréziu uznali. Mária Terézia vždy túžila byť cisárovnou mieru. Za štyridsať rokov panovania si Mária Terézia vyslúžila nielen obdiv pre svoju politickú a reformnú činnosť, ale aj úctu a uznanie protivníkov.
Korunovácia Márie Terézie za Uhorskú kráľovnú sa uskutočnila v Bratislave (Prešporok, Pozsóny) 25. júna 1741. Začiatkom roku 1743 sa vydala Mária Terézia do Prahy, aby sa tam nechala korunovať. Ako prvá žena v histórii sa stala českou kráľovnou 12. mája v chráme sv. Víta v Prahe. Jej celý titul znel ej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.
Bola energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej hlavným úsilím bola premena habsburgskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.
Panovanie Márie Terézie sa považuje za neobyčajne ťažké. Vojna medzi Máriou Teréziou a pruským kráľom Fridrichom II. trvala sedem rokov a skončila sa neúspechom habsburgskej monarchie. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá.
Reformy Márie Terézie, často označované ako tereziánske reformy, sa považujú za veľmi významné a predstavujú začiatok osvietenského absolutizmu v rakúskej monarchii:
- vojenské reformy - cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo
- hospodárske reformy - v poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín
- školské reformy
- súdnické reformy - zreformované bolo aj súdnictvo, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní
- zdravotnícke reformy - existovali zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami
Za vlády Márie Terézie došlo k rozkvetu nielen českých krajín, ale celého habsburského súštátia. Jej korunovácia za uhorskú kráľovnú prebehla presne pred 275. rokmi, 25. júna 1741. Pri príležitosti 275. výročia sa Národná Pokladnica rozhodla emitovať medailu razenú do 1 kilogramu rýdzeho striebra. Vzdávame tak hold prvej žene, ktorá usadla na uhorský kráľovský trón.
