Matej Korvín je často vnímaný ako osvietený panovník, ktorý prispel k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Slovenska. Jeho vláda sa vyznačuje obdobím prosperity a stability. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana, čo bola prvá univerzita na území dnešného Slovenska. V dnešnom článku sa pozrieme, aké mince boli za tohto panovníka razené.

Denár

Denár bol jednou z najbežnejších mincí razených za vlády Mateja Korvína (1458 – 1490). Tieto strieborné mince boli používané na každodenné transakcie a mali veľký význam v ekonomike vtedajšieho Uhorska.

Denáre z obdobia Mateja Korvína často niesli jeho portrét alebo erb rodu Huňadyovcov (z ktorého pochádzal). Na jednej strane mince býval obraz kráľa alebo symboly spojené s jeho vládou, zatiaľ čo na druhej strane boli často kresťanské motívy, ako napríklad kríž.

Hmotnosť denára z Korvínovho obdobia sa pohybovala okolo 0,59 g, s priemerom okolo 15 mm.

Obol

Minca známa tiež ako poldenár. Obol bol menšou striebornou mincou používanou na drobné transakcie.

Oboly často niesli jednoduché motívy, ako napríklad kríž alebo iné kresťanské symboly.

Tieto mince razené za Mateja Korvína vážili medzi 0,313 a 0,330 g, s priemerom okolo 10 mm.

Groš

Groš bol jednou z významných strieborných mincí razených za vlády Mateja Korvína.

Tieto mince mali vyššiu hodnotu než denáre a oboly a boli používané na väčšie transakcie. Groše z obdobia Mateja Korvína často niesli jeho portrét alebo erb rodu Huňadyovcov.

Na jednej strane mince býval obraz kráľa alebo symboly spojené s jeho vládou, zatiaľ čo na druhej strane boli často kresťanské motívy, ako napríklad kríž.

Groše boli kľúčové pre obchod a väčšie platby. Ich razba bola starostlivo kontrolovaná, aby sa zabezpečila ich kvalita a hodnota.

Strieborné groše vážili medzi 3,5 – 4 gramy. Priemer bol okolo 25 mm.

Groše za vlády Mateja Korvína boli razené v niekoľkých významných mincovniach po celom Uhorsku. Medzi hlavné mincovne patrili: Kremnica, Budín, Košice.

Halier

Halier bola drobná strieborná minca nízkej hodnoty, ktorá bola používaná na drobné transakcie a každodenné platby.

Priemer bol okolo 15 mm a hmotnosť cca 0,5 gramu.

Forint

Forint, známy tiež ako zlatý gulden, bol významnou zlatou mincou razenou za vlády Mateja Korvína.

Tieto mince mali vysokú hodnotu a boli používané na významné obchodné transakcie a ako symbol bohatstva a moci.

Forinty často niesli portrét Mateja Korvína alebo jeho erb. Na jednej strane mince mohol byť obraz kráľa alebo symboly spojené s jeho vládou, zatiaľ čo na druhej strane boli často náboženské motívy, ako napríklad svätý Ladislav so žezlom a jablkom.

Forinty boli kľúčové pre obchodné transakcie s vysokou hodnotou. Ich razba bola starostlivo kontrolovaná, aby sa zabezpečila ich kvalita a hodnota. Matej Korvín sa snažil udržať stabilnú menu, čo prispelo k ekonomickej prosperite jeho kráľovstva.

Razené boli, rovnako ako ďalšie mince, v Kremnici, Budíne či Košiciach. Ich približná rýdzosť bola 23 karátov, čo je zhruba 95,8 % čistého zlata. Hmotnosť forintov za Mateja Korvína sa pohybovala medzi 3,5 – 3,6 gramu. Priemer okolo 21 mm.

Dukát

Dukáty Mateja Korvína boli zlaté mince razené počas jeho vlády v Uhorsku (1458 – 1490). Tieto mince boli razené v rôznych mincovniach, vrátane Nagybánya, a boli známe svojou vysokou kvalitou a umeleckým spracovaním.

Na lícnej strane dukátov bol často vyobrazený kráľovský portrét alebo heraldické symboly, zatiaľ čo na rubovej strane boli rôzne náboženské motívy, ako napríklad kríž alebo svätí.

Dukáty mali hmotnosť približne 3,6 gramu a boli vyrobené z takmer čistého zlata (986/1000). Boli súčasťou širšej reformy meny, ktorú Matej Korvín zaviedol, aby stabilizoval ekonomiku a posilnil svoju moc.

Tieto mince hrali dôležitú úlohu v obchode a ekonomike Uhorska počas jeho vlády.

Záver

Mince z obdobia Mateja Korvína predstavujú fascinujúcu kapitolu v histórii Uhorska a Slovenska. Od malých denárov a obolov, ktoré boli používané na každodenné transakcie, až po zlaté forinty, ktoré symbolizovali bohatstvo a moc, každá z týchto mincí hrala dôležitú úlohu v ekonomickom a kultúrnom rozkvete tejto éry.

Matej Korvín, osvietený panovník, nielenže upevnil svoju moc prostredníctvom týchto mincí, ale tiež prispel k rozvoju vzdelanosti a kultúry. Mincovne v Kremnici, Budíne a Košiciach boli kľúčové pre výrobu kvalitných mincí, ktoré boli používané po celom kráľovstve.

Dnes sú tieto historické mince cenenými zberateľskými predmetmi, ktoré nám pripomínajú bohatú históriu a dedičstvo Matejovej vlády. Či už ich nájdete v múzeách, numizmatických obchodoch alebo na aukciách, každá minca rozpráva svoj vlastný príbeh o dobe, keď Uhorsko zažívalo svoj kultúrny a ekonomický vrchol.