Mnohí z Vás si ju určite pamätajú! Legendárnu zelenú stokorunu s pracujúcim párom na jednej strane a s vyobrazením Hradčian na strane druhej. S tzv. Heřmankou sa platilo celých 32 rokov (1961 - 1993), teda najdlhšie za celú novodobú históriu. Práve táto bankovka sa stala svedkom prelomových chvíľ našich dejín. Previedla nás Nežnou revolúciou, Pražskou jarou, normalizáciou, aj rozdelením spoločného štátu. Jedine znalosť historických faktov nás ochráni pred opakovaním chýb našich predkov a pripomenie nám víťazstvá, ktoré by nemali byť zabudnuté.

Legendárna zelená stokoruna - symbol socializmu

Okrem toho, že sa jedná o najdlhšie platnú bankovku od vzniku Československa po súčasnosť, je toto platidlo opradené ďalšími zaujímavosťami. Príbeh bankovky začal vypísaním súťaže v roku 1959. Vtedy sa ministerstvo financií rozhodlo, že súčasné platidlá by mali byť nahradené novými. Zadanie kázalo vytvoriť bankové motívy, ktoré by reprezentovali pokrok pracujúceho ľudu, prekvitajúcu vedu a priemysel. Predstavitelia vtedajšieho režimu si dokonca výslovne priali, aby sa na novej emisii objavil obraz pracujúcich robotníkov či baníkov a priemyselné mesto. Súťaž bola anonymná. Mohol sa prihlásiť každý.

To bola príležitosť pre Františka Heřmana, dôstojníka generálneho štábu v Tábore. Hoci nebol pán Heřman profesionálnym výtvarníkom, maľbou a kresbou sa zaoberal od malička. Svoj talent ešte prehĺbil súkromným štúdiom u maliara Vacátka, do ktorého ateliéru za vojny dochádzal.

Nemáte obilie, nevadí. Poslúži vankúš!

Heřmanov lícny návrh bankovky vyobrazoval družstevníčku a robotníka. Mladý pár hrdo hľadí na panorámu priemyselného mesta s reaktorom a továrňou. Podľa rozprávania stála autorovi modelom jeho vlastná, vtedy 32-ročná, žena. Namiesto snopu obilia ju Heřman skicoval s vankúšom, ktorý prekreslil až na záver. Identita robotníka známa nie je, ale hovorí sa, že jeho podobu si maliar vymyslel.

Reverzná strana nesie jedinečný pohľad na pražské Hradčany.

Heřmanka sa stala jednou zo šiestich najkrajších bankoviek sveta

František Heřman zaslal svoj návrh porote pod značkou "Táborita". Porota získala celkom 38 návrhov, ale žiadny z nich neoznačila za víťazný. Obrátila sa preto na verejnosť. V roku 1960 sa vo dvorane Štátnej Československej banky uskutočnila výstava všetkých prijatých motívov. Tu si československý ľud odhlasoval víťazný návrh, ktorým sa stal práve ten od Františka Heřmana. Prvé bankovky boli do obehu uvoľnené v roku 1961. Heřman získal za návrh desať tisíc korún, za ktoré kúpil deťom piano.

„Zelená stovka“, „Hradčany“ alebo „Heřmanka“ – ako sa bankovke hovorilo - sa stretla s úspechom nielen u laickej verejnosti, ale aj u numizmatikov. V roku 2015 ju označil britský expert Thomas Hockenhull za jedno z šiestich najkrajších papierových platidiel na svete.

Zlaté československé bankovky – história vo Vašich rukách

Zlatá replika legendárnej stokoruny otvára unikátnu kolekciu Zlaté československé bankovky, ktorú na slovenskom trhu nájdete len v Národnej Pokladnici. Všetky repliky bankoviek sú uložené do štýlového zakladača a všetky sú vyhotovené z 24karátového zlata. Vybrali sme pre Vás tie najzaujímavejšie platidlá, ktoré nás previedli zásadnými okamihmi našej nedávnej histórie, a stali sa tak nositeľmi odkazov a myšlienok svojej doby. Limitácia kolekcie je iba 5000 kompletných zbierok, preto s objednávkou dlho neotáľajte.

Viac informácií o kolekcii Zlaté československé bankovky nájdete TU.