Ľudí od dávnych vekov lákalo tajomno. A tak niet sa čo diviť, že sa mnohé malebné zákutia Slovenska spájajú s legendami, poverami a mýtmi. Inak to nemôže byť ani v prípade vrcholu Kriváň – symbolu Slovenska. Podľa povesti ho skrivila nebeská dopravná nehoda.

Kriváň – symbol SlovenskaPán Boh bol k ľuďom pod Tatrami neobyčajne láskavý. V siedmy deň stvorenia sveta si sadol a pozeral na svoje dielo. Videlo sa mu, že čosi chýba, a preto vyslal svojho najšikovnejšieho anjela, aby ešte po svete rozhodil za vrece prírodných krás. Anjel sa pri lietaní a práci tak unavil, podcenil výšku krajného končiara, zavadil o jeho vrchol krídlom a ohol ho. Od tej chvíle ostal už navždy vykrivený. Preto dnes nesie meno Kriváň.

Pri tejto nehode sa anjelovi roztrhlo vrece. Na skalnaté vrchy sa vysypali lúky, jazerá, lesy, bystriny a vodopád, do horskej krajiny svište, kamzíky, medvede, rysy a mnohé ďalšie zvieratá. Pohorie, ktoré neskôr ľudia nazvali Tatrami, tak dostalo viac prírodných krás ako iné kúty sveta. Vlastne za to môže Kriváň.

Aj kráľ Matej Korvín sa zadíval na Tatry a v polovici 15. storočia sa rozhodol uveriť legendám, ale aj banským expertom a na úpätí Kriváňa aj priamo v hrebeni založil bane a až do konca 18. storočia tu ťažili zlato, striebro a cín. Podľa legiend sa baníctvo v tejto časti Vysokých Tatier skončilo zo dňa na deň. Vznešenému štítu Kriváňu sa vraj znepáčilo večné hlučné kutranie v jeho útrobách. Baníci po hrozbe, že hora zaplaví celý Liptov ak neprestanú vyrušovať, radšej zutekali.

Kriváň v literatúre

Keby existovala štatistika, ktorý štít Slovenska je v literatúre najviac ospevovaný, určite by zvíťazil Kriváň. Vo svojich priekopníckych dielach ho spomína David Frölich, kde bol popisovaný ako cauda bubula – zakrivený roh a jeho ľudové meno je tu uvedené v nemeckej transkripcii Kriwan. Štúrovci tento slávny vrch pokladali za symbol slovanskej vzájomnosti. Ľudovít Štúr chápal Kriváň ako symbol Slovanov a často ho spomínal vo svojich básňach. V básni Kriváň vyjadruje Ľudovít Štúr pocity, že tak ako tento vrchol sa dvíha do výšky, aj ľudia pod ním žijúci povznášajú svoje myšlienky k oblakom, ale hneď sa musia vrátiť k zemi, lebo si uvedomujú ťažké položenie národa a jeho žiaľ. Tak ako sú však silné a mohutné Tatry, takí sú aj ľudia pod nimi. Pre Štúra bol Kriváň najkrajším vrchom Tatier a bol pre neho symbol veľkosti tohto horstva.