Patrí k najvýznamnejším a najvýraznejším symbolom českého štátu. Reč je o chráme sv. Víta, Václava a Vojtecha, ktorý sa nachádza v areáli Pražského hradu. Katedrála prešla časmi rozkvetu aj úpadku. Pri jej vzniku stál významný stredoveký panovník Karol IV., ktorý sníval o majestátnom chráme, ktorý bude pýchou a dominantou ríše. Avšak iste netušil, že na jeho dokončenie si národ bude musieť počkať dlhých päťsto rokov.

Ako chrám prišiel k svojmu názvu

Nedostavaná katedrála v roku 1836

Zaujímavosťou, ktorú málokto vie je, že súčasný kostol je už tretím chrámom rovnakého zasvätenia na tom istom mieste. Prvou stavbou bola predrománska rotunda, ktorú okolo roku 925 nechal postaviť knieža Václav, ktorého dejiny poznajú ako sv. Václava. K jej stavbe kniežaťa pravdepodobne inšpiroval dar v podobe relikvie (paže) sv. Víta od východofranského kráľa Henricha Vtáčnika, čím rotunda získala svoje zasvätenie. Po Václavovej mučeníckej smrti boli jeho pozostatky prenesené zo Starej Boleslavy práve do rotundy sv. Víta, ktorá tak získala nové zasvätenie a začal sa kult sv. Václava.

Rotunda sa neskôr stala aj sídlom pražského biskupstva vďaka kniežaťu Boleslavovi II. a jeho sestre Mlade, pričom nemalý vplyv na to malo práve aj uloženie pozostatkov sv. Václava. V 11. storočí boli potom do rotundy prenesené aj ostatky druhého pražského biskupa sv. Vojtecha, ktoré knieža Břetislav I. ukoristil pri výprave do Hnezdna. Tak vznikla trojica svätcov, ktorým je chrám odvtedy zasvätený.

Postupom času však rotunda začala byť svojimi rozmermi nevyhovujúca, a tak Břetislavov syn Spytihněv II. nechal v roku 1060 na jej mieste vybudovať trojloďovú románsku baziliku s dvoma vežami. Bazilika bola zasvätená sv. Vítovi, Vojtechovi, Václavovi a Panne Márii. V Spytihněvovej bazilike bolo pochované množstvo českých vladárov a členov z rodu Přemyslovcov a Luxemburgovcov.

Začiatok „nového" chrámu sv. Víta, Václava a Vojtecha

Hlavným momentom v histórii českých krajín bolo povýšenie pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Toto bolo dosiahnuté za vlády Jána Luxemburského, ktorý sa spoločne so svojím synom Karolom o jeho vznik postaral. Týmto počinom sa z pražskej baziliky stal metropolitný chrám, pričom bolo jasné, že bude potrebný nový chrám, viac reprezentatívny. A tak o niekoľko mesiacov neskôr, v novembri 1344, začala výstavba nového kostola východne od románskej baziliky. Stavba mala byť dominantou mesta a symbolom českého kráľovstva a ríše. Karolovým snom bolo vybudovať majestátny chrám, ktorý bude nielen hlavným pohrebiskom českých kráľov, schránkou relikvií, ale aj miestom korunovácií a symbolom českej koruny.

Stavbou bol poverený Matej z Arrasu, s ktorým do Prahy prišla aj tzv. juhofrancúzska katedrálna architektúra. Po jeho smrti pokračovali práce ešte niekoľko rokov podľa jeho plánov, kým sa pomyselného kormidla ujal mladý nemecký staviteľ Peter Parler. Parlerov sloh sa vyznačoval väčšou voľnosťou a predznamenával už obdobie neskorej gotiky. Parlerovská huta dostavala východnú časť chrámu a stihla dokončiť svätováclavskú kaplnku a korunnú komoru, kam boli uložené korunovačné klenoty. Rovnako stála za vybudovaním veľkej veže s výškou 55 metrov. Po Petrovej smrti sa stavby ujal jeho syn Ján a neskôr aj ďalší majstri.

Obdobie rozkvetu striedalo obdobie úpadku

Práce na chráme postupne pokračovali až do roku 1419, kedy vypukli husitské vojny. Po ich skončení sa snahy o dokončenie chrámu stretávali s menšími, väčšími či žiadnymi úspechmi. K tým lepším obdobiam patrila vláda Vladislava II. Jagelovského, ktorý sa hlásil k odkazu Karola IV., a ktorý do mesta povolal staviteľov Hansa Spiessa a Benedikta Rieda, ktorí mali zásluhy na obohatení chrámového interiéru. Za Vladislavovej vlády došlo aj k položeniu základov k severnej veži a k pilierom hlavnej lode.

K najsmutnejším okamihom v histórii chrámu bezpochyby patrí požiar Malej Strany a Pražského hradu v roku 1541. Počas neho oheň poničil drevené časti chrámu a oporný systém chóru a západné priečelie Svätováclavskej kaplnky. K náprave škôd došlo postupne, najprv za vlády Ferdinanda I. a neskôr aj Rudolfa II. Z jeho vôle bolo zhotovené tzv. Colinove kráľovské mauzóleum.

Šťastena sa k chrámu opäť otočila chrbtom v prvej polovici 17. storočia, keď padol za obeť prívržencom Fridricha Falckého a kalvínskemu kazateľovi Abrahámovi Scultetovi. Vďaka ich vyčíňaniu a ničeniu sa z honosného chrámu stala strohá troska.

V období po Bielej hore došlo opäť k postupnému obnoveniu, na ktorom sa podieľalo mnoho umelcov. Myšlienka na dostavbu svätovítskeho stánku ožila opäť v roku 1673, kedy bol položený aj základný kameň západnej časti katedrály. V 18. storočí malo dôjsť k barokizácii celého chrámu, avšak k prestavbe kvôli nedostatku financií nakoniec nedošlo.

Dostavba chrámu

O dostavbe sa začalo diskutovať opäť až v 19. storočí. Základný kameň na dostavbu trojlodí podľa návrhu Josefa Mockera bol položený v októbri roku 1873 v rámci osláv 900-ročného jubilea vzniku pražského biskupstva. K slávnostnému vysväteniu došlo v roku 1929 pri príležitosti tisícročného výročia zavraždenia sv. Václava. Hlavná dostavba však bola ukončená až v roku 1938. Po vojne potom ešte rekonštrukcia pokračovala a v roku 1954 prešla správa chrámu na prezidentskú kanceláriu.

V období po revolúcii došlo k sporu medzi štátom a cirkvou o vlastníctve katedrály. Spor bol ukončený až v roku 2010 dohodou, ktorej výsledkom bola spoločná starostlivosť o chrám.

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha

Rozeta v západnom priečelí katedrály sv. Víta, Václava a Vojtecha

Monumentálne okrúhle okno, ktoré sa podobá kvetu rozvitej ruže, sa nachádza nad vchodom do katedrály. Bolo dokončené v roku 1928 a za jeho architektonickým návrhom stojí Kamil Hilbert. Vitráž na tému Stvorenia sveta navrhol František Kysela. Pri bližšom skúmaní okna človek zistí, že sa skladá z niekoľkých obrazov. Malých farebných kúskov skla vložených do olovených prúžkov, ktoré vcelku tvoria kompletný obraz. Najvyššie je obraz, ktorý znázorňuje Boha, pod ním sú v kruhu v jednotlivých päťlístkoch z farebných sklíčok vyskladané jednotlivé dni podľa biblického Stvorenia sveta. Rozeta vlastne rozpráva o stvorení dňa a noci, stvorení vody, pevniny a rastlinstva, svetla na oblohe, zvierat, človeka a siedmy deň je venovaný odpočinku.


Ikonická rozeta na pamätnej medaile zušľachtenej rýdzim striebrom

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha na medaily zušľachtenej rýdzim striebrom

Krásna rozeta, rovnako ako chrám, v ktorom je usadená, je významnou dominantou s architektonickou a umeleckou hodnotou. Práve preto sa dočkala svojho zvečnenia do podoby medaily. Avšak nie obyčajnej, je vyhotovená unikátnou technikou v kvalite Antique finish, ktorá pripomína historické mince.

Hlavným motívom averznej strany je akrylová rozeta znázorňujúca monumentálne vitrážové okno katedrály sv. Víta. Reverznú stranu medaily zdobí rozeta vyobrazená z pohľadu na katedrálu zvonku. Medaila je zušľachtená rýdzim striebrom a môže sa pýšiť úctyhodným priemerom 63 mm a hmotnosťou 36 g. Záujemcom je dodávaná s Certifikátom autentickosti a uložená v elegantnej kazete.

Medailu s krásnou rozetou chrámu sv. Víta, Václava a Vojtecha môžete získať tu: ROZETA