Bezpochyby každý z nás niekedy posielal pohľadnicu či list a kupoval naň známku, ktorá slúžila ako doklad o zaplatení poštovného. Známky odjakživa primárne podávali informácie o cenách a menej o štáte, v ktorom sa vydávali. Postupom času, vzhľadom na to, že ich vydávanie mal v rukách štát, slúžili aj na propagačné účely. My sa tak dnes môžeme dozvedieť na aké osobnosti, symboly či ideológie sa v danom období kládol dôraz.

Odkiaľ sa poštové známky vzali?

Známka Black Penny

Dôvod vzniku poštových známok bol taký, že bolo potrebné pevne stanoviť platby za poštovné. Dovtedy síce existovali rôzne druhy poštových taríf, ale výpočty boli zložité, a navyše sa pridávali sťažnosti na vysoké ceny. S nápadom, ako situáciu vyriešiť, prišiel Brit Rowland Hill v roku 1837, ktorý vydal Poštovú reformu, v ktorej nielen že stanovil poplatok za list, ale odporučil, aby bolo poštovné hradené vopred a ako doklad sa používali špeciálne nálepky - dnes známe ako poštové známky.

Prvé známky uzreli svetlo sveta vo Veľkej Británii v roku 1840 a na vôbec prvej známke, známej ako Black Penny, bola vyobrazená z profilu kráľovná Viktória. Táto známka vznikla v dvoch verziách, prvá bola čierna a jej nominál bol jedna penca, druhá bola modrá s nominálom dve pence.

Časom sa poštové známky postupne rozšírili do celého sveta. Rakúsko, ktorého sme boli súčasťou, vydalo prvé poštové známky v roku 1850. K vydaniu prvých československých známok došlo po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918.

Na začiatku našej známkovej tvorby stáli také osobnosti ako Alfons Mucha, Maximilián Švabinský, Jakub Obrovský alebo Hugo Brunner.

Známka Hradčany

Prvou československou známkou bola známka od secesného umelca Alfonsa Muchu, nazvaná „Hradčany“, a to podľa motívu na známke. Známka Hradčany bola vydaná najskôr vo svetlo zelenej farbe s nominálnou hodnotou 5 halierov a v červenej farbe s nominálom 10 halierov.

Známky sa tak stali nielen dokladom o zaplatení poštovného, ale aj malými umeleckými dielami. Rovnako ako bankovky, aj ony spravidla vždy zobrazovali významné osobnosti, či už historické alebo súčasné. Ďalej symboly režimu alebo odkazovali na lásku k vlasti a jej atribútom, ktoré reprezentovala fauna, flóra či významné miesta a kultúra.

Všetky známky najprv slúžili ako doklad o zaplatení. Postupom času však začali vznikať aj iné typy, ktoré slúžili na rôzne príležitosti. Určite ste už počuli o príležitostných známkach, ktoré boli predtým označované za pamätné a dodnes pripomínajú významné výročia a udalosti. Špeciálnym druhom boli a sú tzv. príplatkové, teda že sa predávajú za čiastku nad ich nominálnu hodnotu a vybraná čiastka navyše je využitá na dobročinné účely.

K ďalším zaujímavým typom patria známky letecké, služobné, novinové či doplatné, ktoré potvrdzovali výber peňazí za zásielky nedostatočne vyplatené odosielateľom.

Z čoho sú známky vyrobené?

Logicky sú vyrobené z papiera, avšak ako v prípade bankoviek, nie z hocijakého. Najčastejšie sa používajú dva druhy - rebrovaný a tkaný. Rozdiel medzi nimi je taký, že prvý druh papiera môže obsahovať rebrované linky, zatiaľ čo druhý už nie. Rovnako oba druhy papiera môžu obsahovať vodoznaky, luminiscenčné farbivá a nepatrný dizajn.

Existujú však aj poštové známky s najrôznejšími prímesami, ako je sklo, íl, guma, kovy, drahé kamene a iné. Špeciálnymi známkami sú tie s 3D efektmi, QR kódmi či vôňami.

Ochranné prvky známok

Poštová známka je cenina, preto musí ako všetky ceniny obsahovať variáciu ochranných prvkov, aby sa zabránilo pokusom o jej falšovanie. Už prvým ochranným prvkom je samotný papier. Ako už bolo spomenuté, nejde o obyčajný papier, ale o atypickú zmes. Zároveň je sprevádzaný množstvom ochranných prvkov, ako sú:

  • Vodoznak – nanáša sa počas výroby papiera
  • Luminiscenčné farbivá – do papiera sú pridávané počas samotnej tlače či dodatočne
  • Nepatrný dizajn – vzniká počas procesu tlače poštovej známky

Ďalším ochranným prvkom sú ceninové farby, medzi ktoré patrí napríklad iridescentná farba, ktorá spôsobuje trblietavý efekt či irisovú tlač, pri ktorej sa vzájomne prelínajú farby. Samotnou kapitolou je potom číslovanie či hologram.

Odkaz poštových známok v netradičnom poňatí

Československé známky na medailách v tvare známky

Poštové známky sú odjakživa predmetom záujmu mnohých zberateľov. Určite nebudeme ďaleko od pravdy, keď budeme tvrdiť, že aj vy máte doma svoj album s poštovými známkami. A niet sa čomu diviť, ony sú vskutku malými umeleckými dielami, a zároveň nemými svedkami svojej doby. Navyše sa stali predlohou k mnohým stvárneniam a aj v čase elektronickej komunikácie sú stále žiadané a aktuálne.

Národná Pokladnica si odkaz československých známok dovolila preniesť do spracovania naozaj netradičného. Spojila dva významné odbory – numizmatiku a filateliu, a vďaka tomuto spracovaniu môžete teraz obdivovať preslávené československé známky na medailách zušľachtených rýdzim zlatom 999/1000 v atypickom tvare známok.

Pozrite sa aj vy, ako to našim známkam na medailách pristane: Československé známky