Čo vám nová VIP sekcia prináša?
Možno sa pýtate, prečo sme na naše stránky zaradili novú VIP sekciu a čo tu môžete nájsť. Dôvod je taký, že chceme uspokojiť túžby a nároky rôznych zberateľských sŕdc a aj tých, ktorí hľadajú neobyčajné emisie, vyznačujúce sa veľmi nízkou limitáciou, exkluzivitou a veľmi náročnou dostupnosťou. Málokto totiž asi tuší, že na našom trhu je možné zohnať aj také numizmatické kúsky, ktoré sa môžu chváliť vyššie uvedenými atribútmi. Z tohto dôvodu sme sa u nás v Národnej Pokladnici rozhodli, že by bolo skvelé vytvoriť sekciu, kde naši zákazníci nájdu tieto unikátne zberateľské kúsky a spestria si nimi svoje zberateľské portfólio. V prípade záujmu o konkrétny numizmat nám prosím zanechajte telefónne číslo, alebo email. Veľmi radi vás budeme čo najskôr kontaktovať a produkt predstavíme do najmenších detailov.
Večný príbeh Františka Jozefa I. a jeho krásnej sesternice Sisi
Príbeh cisára Františka Jozefa a jeho manželky, slávnej krásavice Alžbety, zvanej Sisi, bol mnohokrát zachytený literárnymi dielami či prenesený na filmové plátna. Hoci bol mnohokrát vykreslený až príliš ružovo, stále je považovaný za jeden z najpútavejších kráľovských príbehov vcelku nedávnej minulosti.
Preto sa poďme bližšie na ich príbeh pozrieť!
Všetko v záujme habsburskej dynastie
Cisár František Jozef I. pochádzal zo starobylého habsburského rodu, ktorý sa mohol pýšiť nielen rozsiahlymi statkami, ale bol preslávený aj svojou sobášnou politikou. Tá zapríčinila, že príslušníci rodu sa stretávali s mnohými neduhmi, a to nielen fyzickými, ale aj psychickými. Na Františkovom otcovi sa rodová degenerácia podpísala iba ovisnutou spodnou perou, horšie už na tom bol jeho strýko Ferdinand, následník trónu, ktorý do dejín vstúpil ako Ferdinand „Dobrotivý". Ferdinand trpel fyzickým znetvorením, epilepsiou a duševnou retardáciou, čo mohlo zapríčiniť aj to, že sa stával pre zisku a slávy chtivé osobnosti bábkou. Séria povstaní a celkovo politická situácia v ríši zapríčinili, že Ferdinand neskôr na svoju funkciu abdikoval v prospech Františka Jozefa.
Oproti svojmu otcovi Františkovi Karolovi, bol František Jozef I. viac ambiciózny, so záujmom o armádu aj politiku. Tiež bol však od útleho detstva na svoju veľkú životnú úlohu pripravovaný, a to nielen svojimi vychovávateľmi, ale predovšetkým svojou matkou, cisárovnou Žofiou, pre ktorú bol doslova vymodleným dieťaťom.
Žofia bola striktne bigotná bavorská princezná, pochádzajúca z vedľajšej vetvy wittelsbachovskej dynastie. Medzi jej prednosti patril bystrý rozum, ctižiadostivosť, silná a pevná vôľa. Vedľa svojho manžela Františka Karola vynikala, v páre bola dominantná a o dôležitých záležitostiach tiež rozhodovala. V podstate sa dá povedať, že vtedy habsburský rod riadila a všetkých okolo seba, vrátane detí, značne ovplyvňovala.
Ako už bolo spomenuté, František Jozef bol dlho očakávaným potomkom. Doslova sa naňho upínali zraky a nádeje habsburského rodu. Preto mu bola od útleho detstva dopriata značná starostlivosť a šľachtenie. Franz, ako mu na dvore hovorili, preukazoval známky zdravého ducha, a tak sa verilo, že sa mu habsburské „prekliatie“ vyhlo oblúkom. Už od skorého veku sa u neho prejavovala záľuba pre svet armády, ktorá ho neopustila až do konca života. Jeho život sa vyznačoval prísnym poriadkom, ktorý by sa z dnešného pohľadu mohol zdať krutý. Jeho vyučovací plán začínal na 18 hodinách týždenne a po niekoľkých rokoch sa ustálil na 50 hodinách týždenne.
Františkova cesta k milovanej Alžbete
V prvých rokoch vlády sa František venoval vládnym a úradným listinám, navštevoval vojenské zariadenia či sa zúčastňoval vojenských prehliadok a plesov. Možno žil v akejsi bubline a nevidel realitu v podobe biedy, ktorá sužovala jeho kráľovstvo. Situácia v jednej chvíli bola zrejme taká napätá, že v roku 1853 prebehol pokus o jeho atentát. František bol napadnutý nožom, ktorým zaútočil uhorský krajčír János Libényi. Udalosť Žofiu natoľko zasiahla, že sa rozhodla svojmu milovanému synovi nájsť vhodnú manželku. Samozrejme takú, ktorá by spĺňala predovšetkým jej požiadavky. Nezáležalo na tom, že v tom čase našiel František zaľúbenie u arcivojvodkyne Alžbety, dcéry uhorského palatína Jozefa. Cisárovná Žofia, aj napriek tomu, že dievča bolo habsbursko-lotrinského pôvodu, možnosť sobáša dôrazne odmietla. A sama sa začala obzerať po novej budúcej cisárovnej.
Po nejakej dobe hľadania sa obrátila k svojej rodnej krajine, k rodu Wittelsbachovcov. V Bavorsku mala sestru Ludoviku, ktorá bola vydatá za vojvodu Maximiliána, ktorý pochádzal z vedľajšej vetvy vládnuceho rodu. Ludovika a Maximilián mali akurát dve dcéry na vydávanie, Helenu a Alžbetu. Avšak ako budúca Františkova manželka bola vybraná staršia Helena, prezývaná Nené. Ich zasnúbenie malo byť zverejnené počas Františkových 23. narodenín v Ischli. Ludovika so sebou vtedy vzala aj mladšiu dcéru Alžbetu, ktorá mohla pripadnúť mladšiemu bratovi Františka, Karolovi Ľudovítovi. Udalosti však nabrali nečakaný smer. Potom, čo sa rodiny zišli a František Jozef spoznal obe princezné, tou, ktorá mu učarovala nebola Helena, ale Alžbeta. Cisár bol jej krásou úplne uchvátený a rozhodol sa, že si vezme Alžbetu. Žofia sa mu snažila jeho rozhodnutie vyhovoriť, avšak bezvýsledne. V auguste 1853 došlo k oficiálnemu vyhláseniu o zásnubách cisára Františka Jozefa a bavorskej princeznej Alžbety. Následne 24. apríla 1854 prebehol sobáš.
Nespútaná cisárovná Sisi
Alžbeta sa narodila na Štedrý deň roku 1837 a od malička jej hovorili Sisi. Vyrastala nezaťažená nárokmi, ktoré boli kladené na následníkov trónu či ich budúce manželky. Jej detstvo možno do istej miery označiť za pokojné, hoci vzťah ich rodičov rozhodne nebol taký idylický, ako nám filmové plátna vykresľujú. Sisi sa skrátka mohla radovať zo života, cestovať, venovať sa všemožným radovánkam, lovu či jazde na koni. Najkrajšie roky svojho života prežili buď v paláci v Mníchove alebo na milovanom letnom sídle v Possenhofene. Mladá Sisi bola šibalská a robila, čo si len zmyslela. Z dnešného pohľadu je možné konštatovať, že do istej doby žila slobodne a nezávisle.
To všetko sa však zmenilo v okamihu, keď súhlasila, že sa stane manželkou Františka Jozefa, a tým pádom aj cisárovnou. Začiatky na rakúskom dvore pre ňu určite neboli jednoduché, život sa tu diametrálne líšil od toho, na ktorý bola zvyknutá. Bola pod neustálym drobnohľadom a nemohla urobiť ani krok bez toho, aby o tom jej svokra Žofia nevedela. Žofia ju obklopila dvornými dámami, ktoré boli tak trochu jej „strážcami", v snahe dievča prevychovať k svojmu obrazu. Z historických prameňov je zrejmé, že úmysly nemala zlé, len použila nevhodné metódy.
Rodinný život na rakúskom dvore
Počiatky mladého manželského páru boli zaliate slnkom. Avšak postupom času, vplyvom rozdielnych pováh a pohľadu na život, sa odcudzili. Cisár sa neustále venoval štátnickým povinnostiam a Alžbeta zostávala na zámku, neskôr často cestovala. Aj napriek tomu, že nedokázali viesť spoločný život, mali sa radi a František sa k Alžbete správal s úctou a plnil všetky jej priania. Prvým ich potomkom bola dcéra Žofia, ktorej výchovu sa rozhodla prevziať Františkova matka Žofia. Táto udalosť mala fatálne následky pre vzájomný vzťah oboch cisárovien. Sisi teda prenechala výchovu dcéry svokre a sama odišla z Viedne.
Neskôr ďalším spoločným dieťaťom bola dcéra Gizela. Aj tu chcela jej výchovu prevziať cisárovná matka, avšak to Alžbeta nehodlala pripustiť a Žofii odporovala. Dokonca aj František Jozef sa priklonil tentoraz na manželkinu stranu. Bohužiaľ osud nehral v prospech Alžbety. Najprv došlo k nešťastnej ceste do Uhorska, pri ktorej zomrela prvorodená Žofia, neskôr po pôrode následníka trónu, syna Rudolfa, ochorela a musela syna i dcéru opäť zveriť do starostlivosti svojej svokry.
Posledným spoločným dieťaťom bolo opäť dievčatko, Mária Valéria, ktorá sa narodila v Budíne a bola vychovávaná v maďarčine. Až u Márie Valérie sa Alžbeta mohla konečne tešiť z materstva a vychovávať svoju dcéru, ako sama chcela. Svoje dievčatko doslova zbožňovala a bola jej milujúcou a starostlivou matkou. Jediným drobným úskalím na celej záležitosti bolo, že Mária Valéria sa nikdy nezblížila so svojim otcom, hoci v mnohom mu bola podobná. Dôvodom bolo Alžbetino rozhodnutie vychovávať Máriu Valériu po maďarsky, a aj cisár s ňou musel po maďarsky hovoriť.
Hoci pre Františka Jozefa boli štátnické povinnosti na prvom mieste, svoje deti miloval a dbal o ich blaho, rovnako ako Alžbeta.
Posledné roky kráľovského páru
Manželstvo krásneho páru, ako už vieme, bohužiaľ nefungovalo. Pár sa odcudzil a zasiahli ho aj nepriaznivé životné udalosti. Tou prvou bola strata prvorodenej dcérky Žofie, neskôr aj milovaného syna Rudolfa, ktorý spáchal samovraždu. Z jeho smrti sa ani jeden z rodičov nemohol spamätať. Alžbeta sa stiahla do seba a František sa ponoril ešte viac do svojej práce. O manželských povinnostiach nemohla byť ani reč, čo malo za následok, že František našiel zaľúbenie aj v iných dámach, pričom o niektorých z nich Alžbeta vedela a tolerovala ich. Aj napriek tomu všetkému, sa ako ľudia mali radi a Františka Jozefa veľmi zasiahla smrť jeho manželky Sisi, ktorá bola v roku 1898 zavraždená talianskym anarchistom Luigim Luchenim.
Keďže František Jozef s Alžbetou nemali žiadneho žijúceho následníka trónu, pripadla voľba na syna Karola Ľudovíta, Františka Ferdinanda d´Este, ktorý mal opletačky kvôli svojmu nerovnému sobášu so Žofiou Chotkovou a ktorého životná púť skončila osudnou cestou do Sarajeva v roku 1914.
Kráľovský príbeh zvečnený do 10 uncí striebra
Večným príbehom Františka Jozefa a krásnej Sisi sme sa inšpirovali aj my v Národnej Pokladnici. A dovoľujeme si Vám ho odovzdať prostredníctvom unikátnych mincí, ktoré na svojom reverze nesú vernú repliku historických obrazov s portrétmi Františka Jozefa a Sisi.
Každá minca je vyrazená do 10 uncí rýdzeho striebra 999/1000 a rozmery každej z nich sú úctyhodných 165 x 235 mm! Mince sa pýšia najvyššou mincovou kvalitou, svojim spracovaním a striktnou limitáciou. Ide o exkluzívny produkt, ktorý môžete nájsť v našej novej VIP sekcii.
Pre viac informácií o VIP sekcii, kde nájdete nielen vyššie spomínané mince, navštívte: Nová VIP sekcia