Otcom prvej poštovej známky sveta – anglickej One Penny Black – sa stal Sir Rowland Hill. Výpočet poštovného za dopravu listu v predznámkovom období závisel nielen na vzdialenosti adresáta, ktorý bol zároveň aj plátcom zásielky, ale aj na hmotnosti zásielky a druhu použitej dopravy. Ľudia sa drahým poštovým službám vyhýbali a svoju korešpondenciu radšej zverovali náhodným pocestným. V roku 1837 navrhol Hill vyberať poplatok od odosielateľa dopredu, formou voľne predajných malých štandardizovaných nálepiek. Znížením poplatku za dopravu dosiahol zvýšenie počtu zásielok. Každá zásielka bola znehodnotená pečiatkou, aby nedošlo k opakovanému použitiu.

Ako vzniklo slovo filatelia?

Slovo „filatelia“ sa prvýkrát objavilo v novembri 1864 vo francúzskom časopise Le Cellectionneur de Timbres-Poste (Zberateľ poštových známok). Jeho tvorcom bol Georges Herpin. Koreň prvej časti slova „fil“ bol prevzatý z gréckeho výrazu filein (mať rád), druhá časť „ateleia“ vznikla pripojením zápornej predpony „a“ ku gréckemu slovu „telos“ (poplatok, daň) a znamenala teda oslobodenie od poplatku alebo dane. Dnes pojem filatelia predstavuje zbieranie poštových známok, cenín, odtlačkov poštových pečiatok a ostatných druhov filatelistického materiálu.

Modrý Maurícius – najznámejšia známka sveta má 170. výročie

Už v roku 1847 vydala vtedajšia anglická kolónia Maurícius svoju prvú poštovú známku. Počas prvej emisie bolo vydaných iba 500 exemplárov tejto dvojcentovej známky. Dodnes je považovaná nielen filatelistami, ale aj laickou verejnosťou za najznámejšiu známku sveta. V ľavej časti známky je vytlačené spojenie „POST OFFICE” namiesto obvyklého termínu „POST PAID“. Vďaka tejto zvláštnosti sa stala jednou z najvyhľadávanejších zberateľských známok. Dnes existujú iba štyri nepoužité a osem použitých exemplárov na celom svete. Tento rok si pripomíname už 170. výročie tejto legendárnej známky.

Najdrahšia známka sveta

Zostaviť pomyselný rebríček najdrahších známok sveta patrí k najnáročnejším úlohám, s ktorými sa odborníci stretávajú. Širokú škálu aspektov ovplyvňujúcich hodnotu známok je takmer nemožné vystihnúť. Pokiaľ sa budeme riadiť hodnotou, za ktorú sú vydražené v aukčných sieňach, bola donedávna najdrahšou známkou súčasnosti Švédska trojšilingová žltá z roku 1857. Dnes už existuje z tejto slávnej chybotlače iba jeden exemplár. V roku 2010 bola vydražená neznámym kupcom za 1,9 milióna eur. Od júna 2014 môžeme za najdrahšiu známku sveta považovať 1-centovú Magentu z Britskej Guyany. Jediný existujúci kus bol v New Yorku vydražený za rekordnú čiastku v prepočte za 7 miliónov eur. Takmer štvornásobne tak 1-centová Magenta prekonala rekord doterajšej Švédskej trojšilingovej žltej.

Edícia poštových známok v rýdzom striebre

Teraz môžete obdivovať jedinečnú edíciu poštových známok. Po prvýkrát totiž boli poštové emisie zvečnené v jedinečnom prevedení – vyrazené do rýdzeho striebra (999/1000).  Každá replika je veľkosťou aj vyobrazením takmer identická so svojím slávnym originálom a je unikátna svojím perfektným spracovaním a razbou v najvyššej kvalite – lešteným razidlom.

S kolekciou „Najcennejšie známky sveta“ sa ponoríte do magického sveta filatelie a zoznámite sa so zaujímavou históriou a osudmi najznámejších známok sveta – počnúc populárnym Modrým Mauríciom, cez najdrahšiu Jednocentovú Britskú Guyanu, až po najstaršiu One Penny Black.

Viac informácií môžete získať tu:  www.narodnapokladnica.sk/cenneznamky

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Ďalšie informácie si pozrite v našich Zásadách používania súborov cookie. Zásadách používania súborov cookie.