Tajomstvo skrytých pokladovPoklady vznikajú úplne jednoducho. Ktosi, koho totožnosť sa podarí zistiť len celkom výnimočne, ukryje na bezpečné miesto finančnú hotovosť alebo iné cennosti s úmyslom v budúcnosti sa pre ne vrátiť. To sa mu však už nepodarí (buď zomrie alebo mu v tom zabránia iné okolnosti). Najčastejšie sa ukrývanie cenností dáva do súvislosti s vojnovými konfliktami. Mnohé z našich pokladov skutočne pochádzajú z obdobia medzi husitskými vojnami a šesťdesiatimi rokmi 15. storočia, ďalšie boli ukryté v nepokojných rokoch tridsaťročnej vojny. Schovávanie pokladov však nemusí súvisieť s priamym ohrozením pôvodných majiteľov, ale skôr s ich strachom a obavami z udalostí blízkych aj vzdialených. Mnoho pokladov je tiež pozostatkom kriminálnej činnosti.

Dedina ako zlatá baňa

Môže sa to zdať zvláštne, ale najväčšie množstvo pokladov sa u nás našlo vo vidieckom prostredí. Nie je to preto, že by dedinčania boli bohatší než mešťania, alebo dokonca ľudia z vyšších spoločenských kruhov, napríklad šľachtických. Zámožní vidiečania síce existovali, ale boli skôr výnimkou; na dedinách inak úplne prevládali tí sociálne najslabší. Dedinskí obyvatelia však boli zo všetkých najohrozenejší, pretože nemali inú možnosť, ako svoje úspory chrániť, než zakopať ich do zeme, poprípade ich ukryť nejako inak. V mestách, na rozdiel od dedín, fungovali prostriedky kolektívnej obrany. Mestá mali hradby a vo veľa prípadoch tiež disponovali vojenskou silou, ktorú by sme dnes nazvali domobranou. Mešťania sa preto vo svojich mestách cítili bezpečnejšie a nemali toľko dôvodov k ukrývaniu cenností ako vidiečania. Aj napriek tomu ale i v mestskom prostredí k tomu dochádzalo a poklady tam sú dodnes nachádzané.

Ako je to s pokladmi ukrytými na hradoch?

Najmenej hromadných nálezov paradoxne pochádza z prostredia, kde bolo cenností a peňazí najviac. Z bohatstva šľachticov, členov kniežacieho či kráľovského dvora, prípadne samotných panovníkov sa v podobe pokladov nedochovalo prakticky nič. Znie to síce dosť neuveriteľne, ale ak sa vám zachce vidieť miesto, kde takpovediac s istotou žiadny poklad nie je a nikdy nebol, navštívte ľubovoľnú hradnú zrúcaninu. Povesti o hradných pokladoch sú totiž naozaj len povesťami. Stredoveké hrady boli totiž akési trezory, určené k prechovávaniu peňazí a cenností, čo je paradoxne hlavný dôvod, prečo sa na nich dnes už žiadne poklady nevyskytujú. Ak totiž niekto taký hrad dobyl, celkom isto sa postaral o to, aby trezor vyprázdnil do poslednej cennosti. Pri podobnom plienení bola bezpochyby každá metóda dobrá a takmer iste sa vždy našiel niekto, kto prezradil miesto úkrytu aj toho najtajnejšieho z hradných pokladov.

I v prípade hradov však existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo a prítomnosť pokladov sa na nich nedá úplne vylúčiť. Príkladom je aj hrad Karlštejn, ktorý nechal cisár Karel IV. vystavať – okrem iného – ako veľký a bezpečný trezor pre svoje vzácne korunovačné klenoty. Pri jednej z jeho rekonštrukcií bol v jednej zo stien objavený unikátny súbor cenných predmetov, ktorý pozostával výhradne zo strieborných nádob a rôznych súčastí odevu, napríklad vzácnych kovaní opasku. Do svojej skrýše bol uložený už v dobe Karlovej, približne v polovici 14. storočia. Komu mohli vzácne predmety patriť a čo ho viedlo k ich ukrytiu, sa dá len hádať. Tento výnimočný poklad je dnes súčasťou zbierok pražského Umelecko-priemyslového múzea.

(Ne)nájdené poklady

Nedá sa pochybovať o tom, že v skutočnosti bolo pokladov nájdených oveľa viac, než je oficiálne zistené. Ich obsah však skončil u priekupníkov, zlatníkov, kovoliatcov a tiež v súkromných zbierkach. Koľko takých pre vedu navždy stratených pokladov bolo a je, sa nedá ani odhadnúť. Nie je pochýb o tom, že tento trend u nás dodnes pretrváva a znalci dobre vedia, že na každý nahlásený objav pripadne hneď niekoľko objavov utajených. Nedeje sa to len u nás, ale prakticky po celej Európe. Je pritom smutnou pravdou, že ochota nálezcov odovzdať nalezené poklady štátom povereným inštitúciám, ako sú napríklad múzeá, je priamo úmerná výške nálezného, ktoré je štát ochotný nálezcovi zaplatiť (nálezca má právo na nálezné od príslušného krajského úradu, väčšinou do výšky ceny materiálu).

Vo väčšine prípadov poklady nenachádzajú znalci a profesionálni hľadači pokladov, ale celkom obyčajní ľudia pri celkom obyčajných činnostiach. Tak kedy nájdete ten svoj poklad Vy?

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Ďalšie informácie si pozrite v našich Zásadách používania súborov cookie. Zásadách používania súborov cookie.