Ľudia zbierajú rôzne predmety už mnohé stáročia, ak nie tisícročia. Hoci si to často ani neuvedomujeme, zberateľmi sme všetci. Či už sú to fotky z dovolenky, detské diplomy alebo drahé obrazy, zberateľstvo k ľuďom patrí rovnako, ako schopnosť hovoriť. Hoci zberateľstvo môže byť časovo i finančne náročné, často je pre nás emočne také dôležité, že sa jeho hodnota nedá vyčísliť.

Kde sa vzal, tu sa vzal − hommo collector

S miernym zveličením by sme za otca všetkých zberateľov mohli označiť Noema. Ten premenil zhromažďovanie vecí na niečo viac – na uvedomelú záchranu pred zánikom. V povesti o Noemovi sa odrážajú všetky atribúty zberateľstva − túžba a nostalgia, šetrenie a strata, zachovanie celého systému pred deštrukciou spôsobenou časom.

Na rozdiel od Noema dnes tvoríme zbierky bez nejakého prvoplánového zámeru. U mnohých naštartuje zberateľskú vášeň darček či nečakaný nález, k jednému kúsku pridajú ďalší a nová záľuba je na svete.

„Mal som 11 rokov a mamička mi dávala drobné za každú splnenú úlohu. Raz som si svoj zárobok počítal a všimol som si mincu, ktorá vyzerala inak ako ostatné. Otočil som ju a zistil, že bola vyrobená v roku 1941. V tej chvíli som bol presvedčený, že v ruke držím neuveriteľný poklad. A hoci som neskôr zistil, že veľkú hodnotu nemá, nevadilo mi to. Vzrušenie z lovu mincí ma chytilo a už nepustilo,“píše o svojich zberateľských začiatkoch pisateľ blogu zaoberajúcom sa vzácnymi mincami.

Zub za 7 475 dolárov

V roku 1999 sa predal zub legendárneho baseballového hráča Ty Cobba za neuveriteľných 7 475 dolárov. Experti na športové zbierky ho vtedy odhadovali na 300 až 500 dolárov. Cena vyvolala veľké diskusie o zberateľstve – prečo sú ľudia ochotní minúť veľkú sumu peňazí za niečo, čo nepotrebujú a čo navyše nemá žiadnu hodnotu?

Predmety, ktoré zbierame, však nezahŕňajú iba cennosti a drahé obrazy, ale aj obyčajné veci, ktorých reálna hodnota je nulová, zberateľská hodnota pre nás môže byť však nevyčísliteľná. „Zberateľstvo je posadnutosť. Dáva nám dobrý pocit, že vlastníme niečo cenné, nejaký osobný poklad. Často nejde ani o samotný predmet, ako o historky a osoby, ktoré sa k nemu viažu,“ tvrdí o zberateľských motívoch Luboš Krčil, riaditeľ Národnej Pokladnice – distribútora pamätných mincí a medailí.

Zberateľstvo znamená nesmrteľnosť

K zberateľstvu nevedú ľudí rovnaké motívy. Každý sa mu venuje z iných dôvodov. Existujú zberatelia, ktorí s vášňou vytvárajú kolekcie a urobia čokoľvek, aby získali chýbajúci kúsok. Iní zberateľstvo vnímajú len ako investíciu. Prevažujú hobby zberatelia, ktorí zbierajú predmety len tak pre radosť, a potom zberatelia, pre ktorých zberateľstvo predstavuje celý svet − zbierkami dávajú najavo svoje postoje a prezentujú svoje „ja“.

Ak sa zberateľov spýtame na pohnútky, ktoré ich priviedli k zberateľstvu, najčastejšie spomenú potešenie, zmysel pre estetiku, súperenie, riskovanie, pocit, že sú súčasťou komunity, i prestíž. Ako však ukazujú niektoré štúdie, motívy môžu byť aj iné – nazvime ich zo sveta mimo nás.

Známa vedkyňa z oblasti zberateľstva Susan Pearcová tvrdí, že ľudia sa venujú zberateľstvu, aby sa stali nesmrteľnými. „Väčšina z nás zažíva pocit úzkosti pri predstave, že raz zomrieme. Keď však vytvárame kolekcie niečoho hmatateľného, čo po nás zostane, symbolicky si tým dokazujeme našu nesmrteľnosť.“

Vlasy a latexové plutvy

Keď je reč o zberateľstve, najčastejšie si predstavíme známky, mince, starožitnosti, umenie – zberateľmi často vyhľadávané predmety.

Nájdu sa však aj takí, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou, netradičnou zberateľskou cestou. A tak sa môžeme stretnúť so zbieraním cigaretových škatuliek, plyšových pokémonov či starých videokamier. Nie je to nič zarážajúce. Existujú totiž aj takí zberatelia, ktorí zhromažďujú vlasy celebrít, vyžuté nikotínové žuvačky či dokonca latexové chvostové plutvy morských víl (áno, čítate dobre).

S istotou možno povedať, že nech sú motívy zberateľov akékoľvek, jedno majú všetci spoločné: vášeň. Zberateľstvo je hlavne vášeň. Samotní zberatelia ju však nedokážu podrobnejšie vysvetliť ani opísať − aj pre nich je to záhada. Dokonale to vystihol spisovateľ Gustave Flaubert v príbehu o zberateľovi kníh: „… Vzal milovanú knihu, vpil sa do nej pohľadom… a miloval ju, ako zlodej miluje poklad, otec dcéru, kráľ korunu.“