Nie som Čech, som Európan!
Podľa mnohopočetných prameňov sa sám Karol IV., viac ako za Čecha, považoval za Európana. Jeho proeurópsku identitu určite podporilo početné cestovanie v ranom detstve. Už ako šesťročný chlapec bol malý nástupca trónu vyslaný na štúdiá do francúzskeho Paríža na kráľovský dvor Karola IV. Sličného, ktorý sa sobášom s Máriou, sestrou Jána Luxemburského, stal jeho strýkom. Ešte v ten istý rok prijal Karol IV. za ženu svoju prvú manželku Blanku z Valois, kráľovu sesternicu. V Paríži princ dostal perfektné vzdelanie, ktoré neskôr nespočetnekrát zužitkoval vo svojej politickej kariére. V roku 1330 sa mladý následník trónu presunul do Luxemburska a následne do severného Talianska. Prostredie bohatých miest, plných odbojnej šľachty, sa Karolovi hodilo k sebazdokonaľovaniu v umení boja a diplomacie. Mladý kráľ prešiel mnohými bitkami. Po slávnom víťazstve pri San Felice bol iba v 16 rokoch pasovaný za rytiera. Keď sa potom po 11 rokoch vrátil do spustošeného českého kráľovstva, ovládal päť jazykov, umenie boja, techniky vyjednávania, vedel (ako jeden z mála panovníkov) čítať a písať, a oplýval nevídaným všeobecným prehľadom. Okrem toho všetkého bol fyzicky zdatný, veľmi ambiciózny a hlboko veriaci kresťan. Karol IV. bol presvedčený o svojom vyvolení božskou Prozreteľnosťou. Ciele, ktoré si nastavil, boli smelé, a Karol sa nebál k ich dosiahnutiu použiť všetky dostupné prostriedky. V roku 1346 sa mu podarilo zosadiť z trónu rímskeho cisára Ľudovíta Bavora a nechal sa korunovať za rímsko-nemeckého kráľa. V roku 1347 prijal aj českú korunu, a stal sa tak najvplyvnejším panovníkom vtedajšej Európy. Jeho moc bola len potvrdená v roku 1355, kedy v Ríme získal cisársky titul. Zlatá bula sicílska, nový ríšsky zákonník Karola IV., začal platiť v roku 1356 a v platnosti zotrval až do roku 1806! Karol IV. zomrel v roku 1378 na zápal pľúc, potom čo bol pripútaný na lôžko so zlomenou stehennou kosťou, keď spadol z koňa. Hneď po jeho smrti bolo jeho telo prezlečené do prostého rúcha františkánskych mníchov a uložené do hrobky katedrály sv. Víta.
Prečo by si mali Karola IV. pripomínať Slováci?
Pretože sám panovník sa považoval predovšetkým za nebesky požehnaného správcu, ktorému ležalo na srdci blaho všetkých verných kresťanov. A pretože svojou politikou ovplyvnil aj slovenské dejiny. Slovensko niekoľkokrát navštívil ešte ako korunný princ. Zaujímal sa najmä o komunikačné spoje na západe krajiny. Podľa viacerých historických prameňov mal Karol IV. zásadnú zásluhu na zažehnaní vojnového konfliktu s proti-luxemburskou koalíciou. Spor sa podarilo upokojiť tajnou dohodou s poľským kráľom Kazimírom III. za chrbtom Ľudovíta IV., rímskeho cisára. Budúceho kráľa Karola IV. a Kazimíra zoznámil uhorský kráľ Karol Róbert, ktorý chcel zabrániť nebezpečnému šíreniu moci habsburských vojvodov v blízkosti uhorských hraníc. Schôdzka sa konala v auguste roku 1335 na Trenčianskom hrade a jednalo sa dlhých 10 dní. Výsledkom bol tzv. trenčiansky mier. Na základe tejto dohody sa Ján Luxemburský vzdal titulu poľského kráľa, a to výmenou za uznanie jeho nárokov na Sliezsko a strieborné odstupné v hodnote 20 tisíc hrivien. Trenčianske rokovanie bolo vlastne akousi prípravou na ešte dôležitejšiu schôdzu troch panovníkov, ktoré sa konalo o niekoľko mesiacov neskôr v uhorskom Vyšehrade. Výsledkom schôdzky bolo finálne riešenie sporu medzi českým a poľským kráľovstvom, ale tiež sa predbežne rokovalo o uhorsko- českej obchodnej dohode. Zaujímavosťou je, že na rovnakom mieste sa o 660 rokov neskôr prvýkrát zišla trojica prezidentov z Poľska, Česko-Slovenska a Maďarska. Tzv. Vyšehradská štvorka zasadá do dnešných dní.
Rozvoj obchodu
Iniciatíva Karola IV. v rozvoji obchodu je povestná a označenie „Kupec na tróne“ je skutočne trefné. Panovníkovi sa podarilo oživiť tzv. Českú cestu (Via Bohemica). Chodník síce fungoval od 11. storočia, avšak neefektívne. Úspešným obchodom prekážala Viedeň. Viedenská metropola totiž fungovala ako nútený sklad. V praxi to znamenalo, že obchodníci, ktorí prechádzali Viedňou po Dunaji, sa v meste museli chtiac-nechtiac zastaviť, a svoj tovar primárne ponúknuť miestnym kupcom. Zo tovar im často nič nezostalo a náš trh bol nenasýtený. Vďaka oživeniu Českej cesty bolo možné Viedeň obísť. Cesta viedla z Ostrihomu cez Nové Zámky, Trnavu, Jablonicu, Senicu, Šaštín, Holíč nad Moravou do Čiech, a ďalej do Nemecka. Via Bohemica bola obľúbená aj preto, že tu platil zákaz svojvoľného výberu cla a mýta. Práve tento krok napomohol masívnemu rozvoju obchodu a k oživeniu Záhoria a regiónu Trnava.
Nová zbierka oslavuje najväčšieho európskeho panovníka všetkých čias!
Na počesť Karola IV. sme pripravili fascinujúcu mini-sériu pamätných medailí! Razby približujú najvýznamnejšie míľniky z bohatého života tohto veľkého panovníka. Prepracované motívy razieb sú dielom renomovaného medailéra Vladimíra Oppla, okrem iného autora českej obežnej dvadsaťkorunáčky a veľmi žiadanej pamätnej dvadsaťkorunáčky k 100. výročiu vzniku ČSR. Nová zbierka je zložená zo 7 numizmatov a uložená vo vkusných doskách. Ak si objednáte túto zbierku, ako prvú Vám doručíme pamätnú medailu z rýdzeho striebra, oslavujúcu 700. výročie od narodenia Karola IV. Nasledovať bude 5 pamätných medailí zušľachtených rýdzim zlatom. Poslednou siedmou „perlou“ zbierky je pamätná medaila razená z 14-karátového zlata! Všetky numizmaty sú razené v najvyššej kvalite, teda lešteným razidlom. Limitácia činí iba 5000 zbierok pre celý svet. Odporúčame preto s rozhodnutím neotáľať. Všetky informácie nájdete tu.