Kto bol vlastne viking?
V dnešnej dobe, vďaka mediálnej propagande, si väčšina ľudí predstaví vikinga ako krvilačného zarasteného barbara v rohatej prilbe, ktorý brázdil ďaleké moria na dračích lodiach.
Pravdou však zostáva, že ani historici sa úplne nezhodnú, koho presne pomenovanie viking označuje. Niekedy sú takto pomenovávaní obyvatelia fjordov, inokedy to sú bojovníci či útočníci. Podľa niektorých teórií „viking" označovalo dokonca aj lúpežné výpravy. Skutočný význam sa však s najväčšou pravdepodobnosťou, kvôli neexistencii písomných prameňov pochádzajúcich priamo od samotných vikingov, nikdy nedozvieme.
Na čom sa však historici zhodnú je to, že pojem viking je súhrnné označenie obyvateľov Škandinávie (nie kmeňa) v takzvanej vikingskej dobe, ktorá sa odohrávala od konca 8. storočia do zhruba polovice 11. storočia.
Slovo „viking" vošlo do povedomia a začalo sa používať až v 19. storočí. V dobe vikingskej sa pre tento ľud používali rôzne pomenovania. Hovorilo sa im Normani, Ascomani – čo znamenalo „jaseňoví muži", pretože vikingské lode bývali stavané z jaseňového dreva. Švédski vikingovia bývali zase napríklad v Arábii označovaní slovom Rus (ruotsi = veslári).
Ako vyzeral život vikingov?
Duchovnú a kultúrnu vyspelosť vikingov môžeme trochu spoznať vďaka starogermánskemu runovému písmu, ktoré používali. Runy boli najčastejšie vyrývané do kameňa, dreva či kostí a podľa mytológie ich ľuďom priniesol boh Odin.
Okrem rún je dôležitým prameňom obraz, ktorý zachytáva rozprávaný dej, udalosť či výjav. Takéto obrazy boli najčastejšie nachádzané na kamenných náhrobkoch bojovníkov či odliate do kovových výrobkov, šperkov a zbraní. Slávne udalosti boli zvečnené aj v nástenných tapisériách, ktoré vlastnili prevažne bohatšie skupiny.
Hlavnými okamihmi v živote vikingov boli obrady, sviatky a obety, ktoré sa vykonávali na veľkých priestranstvách či pri veľkých posvätných stromoch. To všetko sa odohrávalo za sprievodu spevu modlitieb a rituálnych piesní.
Vikingovia nemali vo svojom spoločenstve kráľa ani kňazov. Autoritou v spoločenstve boli starší ľudia, náčelníci a udatní bojovníci, ktorí mohli prednostne vykonávať a viesť obrad.
Bohovia
Náboženstvo hralo v živote vikingov dôležitú úlohu. Spočiatku verili v mnoho bohov a bohýň, ktoré uctievali. Až okolo roku 1000 vikingská mytológia postupne vymizla a s ňou aj väčšina pohanských náboženstiev.
Vikingovia sa vďaka svojim výpravám dostávali do kontaktu aj s inými náboženstvami a v roku 966 sa dokonca Harald Modrý zub nechal pokrstiť a s ním postupne všetci vikingovia. Značnú úlohu v pokrsťovaní hrali katolícki misionári, ktorí odmeňovali svoje „nové ovečky" bielym plátnom a korením.
Vikingovia verili, že svet je placka obklopená oceánom a v strede je obrovský jaseň Yggdrasil, medzi ktorého koreňmi sa rozprestiera podzemný svet obývaný nepriateľskými silami.
Okolo kmeňa bol Midgard, svet osídlený ľuďmi a v najvyšších vetvách sa rozkladalo kráľovstvo bohov.
Najuznávanejším bohom bol Odin (niekedy označovaný ako Vševediaci či Havraní boh), čo bol boh, ktorý riadil vojny. Po jeho boku ho vždy verne sprevádzali dvaja vlci a divoké jazdkyne, valkýry, ktoré sa zjavovali bojovníkom, ktorí mali v boji prísť o život. Odinovými spojencami boli tiež dva čierne havrany (symboly daru vešteckej schopnosti) menom Myšlienka (Huginn) a Pamäť (Munnin). S Odinom je tiež spätá povesť o tom, že preto, aby sa mohol napiť zo studnice poznania pri posvätnom strome Yggdrasilu, musel obetovať sám seba. Poranil sa na boku vlastnou kópiou a zavesil sa na deväť dní hlavou dole z konárov Yggdrasilu.
Zrejme najznámejším bohom bol Odinov syn, boh Thor, pre ktorého bola typická obrovská sila a moc. Bol vládcom hromov, búrok a vetra. Symbolom boha Thora bolo kúzelné kladivo, ktoré mu prepožičiavalo neuveriteľnú silu.
Z bohýň stojí za zmienku určite Freya, ktorá bola bohyňou krásy a plodnosti. Bola dcérou Odina a patrila k najkrajším ženám. Jej ochrancovia boli posvätní sokoli, ktorí ju naučili magické veštenie zvané seithr. Freya býva zobrazovaná ako dravý posvätný vták so zlatým opaskom.
Strieborná minca v podobe vikingskej helmy
Dávny svet vikingov dodnes fascinuje a stáva sa predlohou pre mnohé spracovania. Jedným z takýchto unikátnych spracovaní je aj minca inšpirovaná jedinou zachovanou vikingskou helmou.
Minca je vyrazená do 3 uncí rýdzeho striebra 999/1000 v extrémne nízkej limitácii. Pýši sa Antique finish kvalitou a starobylým vzhľadom. Minca je dostupná iba v Národnej Pokladnici!
Spoznajte tajuplný svet vikingov bližšie a získajte včas svoju unikátnu mincu, ktorá je inšpirovaná jedinou zachovanou vikingskou helmou na svete!
Pre viac informácií o minci navštívte: Minca inšpirovaná jedinou vikingskou helmou